DLHODOBÉ SKÚSENOSTI | HTC One – klady a zápory telefónu z hľadiska dlhodobého používania

Na našich stránkach vám pravidelne prinášame recenzie najrôznejších mobilných zariadení. Vždy sa snažíme, aby bola každá recenzia čo najkomplexnejšia a nevynechali sme žiadnu dôležitú oblasť, ale niekedy sa v nej naozaj nedá obsiahnuť všetko. Predsa len, zariadenia mávame k dispozícii na testovanie zväčša týždeň, najviac dva a za taký krátky čas nie je možné zžiť sa so zariadením tak dokonale ako počas dlhodobého používania. Práve preto sme sa rozhodli začať s týmto novým seriálom, v ktorom sa s vami podelíme o dlhodobé skúsenosti s mobilmi a tabletmi, ktoré sme mali možnosť dlhší čas používať. Samozrejme, nebudeme sa v ňom venovať toľkým zariadeniam ako v recenziách, keďže prístrojov, ktoré máme možnosť dlhodobo používať, je pochopiteľne oveľa menej než tých, ktoré nám prejdú rukami v rámci testovania. Budeme sa však snažiť, aby ich napriek tomu bolo čo najviac a sprostredkovať vám dojmy a detaily, ktoré sa neobjavili v pôvodnej recenzii.

Trochu iný bude aj koncept týchto článkov, nebudeme sa venovať všetkým oblastiam telefónov a opisovať všetky funkcie a možnosti. Sústredíme sa skôr na tie, ktoré nás z rôznych dôvodov zaujali, prípadne sú výnimočné, či osobitne prínosné pre používateľa. V prípade zariadení, ktoré sú na trhu už dlhší čas, sa budeme snažiť spomínať ich výbavu aj v kontexte súčasných mobilných prístrojov a zhodnotiť, či je aj v súčastnosti postačujúca. Tie vlastnosti, ktoré celkovo hodnotíme ako pozitívne, budú označené znamienkom „+“ a naopak, slabiny označíme znamienkom „-“.

Dnes teda začíname prvým takýmto telefónom. Je ním HTC One, ktorý som mal možnosť takmer štyri mesiace používať ako svoj primárny telefón. Hneď na úvod by sa patrilo zodpovedať otázku, ktorú by logicky niektorí mohli položiť - či vôbec má zmysel písať o viac ako rok starom modeli, ktorý už navyše má svojho nástupcu. Osobne si myslím, že áno (inak by som sa do tohto článku ani nepúšťal), keďže sa nejedná o žiadny „výbehový“ či morálne zastaraný telefón a som názoru, že potenciálnemu záujemcovi má stále čo ponúknuť. Navyše, v súčasnosti je jeho cena samozrejme oveľa priaznivejšia než na začiatku predaja a pomer výkon/cena sa ešte viac obracia v jeho prospech. No a v neposlednom rade, ak ho porovnáme s nedávno predstaveným HTC One Mini 2, tak takmer po všetkých stránkach sa javí byť zaujímavejšou a výhodnejšou voľbou. Poďme sa teda pozrieť na jeho plusy a mínusy bližšie.

[katalog_reklama id="100146" typ="micro"] 

[katalog_reklama id="290184" typ="micro"] 

(+) Konštrukcia – o kvalite konštrukcie HTC One ťažko polemizovať a zrejme by sme len ťažko hľadali recenziu, v ktorej by nebola spomenutá ako jedna z predností tohto telefónu. Mimoriadne pevné telo s hliníkovým zadným krytom patrí k absolútnej špičke a znesie tie najvyššie kritériá. Ani po roku používania nebadať v tomto smere ani najmenšie známky nejakého zhoršenia a vŕzganie či pukanie u tohto telefónu nebudete počuť (trochu paradoxne sa však konštrukcia nevydarila u zmenšeniny tohto modelu, HTC One Mini, u ktorého sa mnoho používateľov sťažuje na samovoľný vznik prasklín v plastovom rámiku).

Kvalitu konštrukcie preveril u môjho telefónu aj servisný zásah, kedy sa menila základná doska. Problém vznikol pár dní po tzv. odomknutí bootloadera, netrúfam si však povedať, či medzi tým bola priama súvislosť. Systém sa pri zapnutí telefónu zväčša vôbec nespustil a ak áno, tak sa po chvíli reštartoval. Musím sa však skloniť pred mechanikmi, ktorí odviedli skutočne výbornú prácu. Nikde na telefóne nevidieť známky po jeho rozoberaní, ani zvyšky lepidla na okrajoch telefónu, na ktoré sa sťažovali niektorí majitelia po servisnom zásahu. U HTC One sú totiž predné kryty reproduktorov a zadný kryt prilepené k telu lepidlom a jeho rozobratie teda nie je vôbec jednoduché. Aj preto dal známy portál iFixit.com HTC One ako prvému smartfónu v histórii známku opraviteľnosti 1 bod z maximálnych desiatich, čo je najhoršie hodnotenie. Znamená to, že jeho rozobratie bez poškodenia je skutočne tvrdým orieškom a v domácich podmienkach len veľmi ťažko realizovateľné.

Rozobraný HTC One (zdroj: ifixit.com)

(-) Odolnosť pri pádoch – z vlastnej skúsenosti (našťastie) neviem zhodnotiť odolnosť HTC One pri prípadných pádoch, spomínam si však na svoje niekdajšie HTC Desire HD, ktoré zvládlo pád z 1,5-metrovej výšky na žulovú dlažbu len s malou odreninou na boku a obrube objektívu. HTC One však zrejme až také odolné nebude, keďže, ako sme spomínali, kryty sú spojené lepidlom. Na internete sa spomínajú hlavne kryty reproduktorov, ktoré aj pri miernych pádoch odpadávajú veľmi často. Niečo také môžete vidieť na videu nižšie v čase od 1:55.

Odpadnutý kryt reproduktoru HTC One (zdroj: androidauthority.com)

(+) Odolnosť voči mechanickým vplyvom - vyjadriť sa teda viem len k odolnosti HTC One voči poškriabaniu, odretiu a inému mechanickému poškodeniu pri používaní. Svoj telefón som používal bez akéhokoľvek ochranného puzdra či fólie, napriek tomu na ňom doteraz nevidieť žiadne ryhy či škrabance. Hliníkové kryty na toto niekedy bývajú náchylné, nie je to však prípad HTC One a vyznačuje sa skutočne vysokou odolnosťou voči oderom, ošúchaniu či vytváraniu škrabancov. Jeho zadný kryt vyzerá aj po roku používania ako nový a jedinou známkou používania je (pri naozaj pozornom pohľade) trochu zošúchaný nápis Beats Audio na zadnej strane.

Pri bežnom pohľade ani nezistíte, že logo Beats Audio je trošku ošúchané

(-) Hardvérové tlačidlá - trochu nadnesene sa dá povedať, že najčastejší úkon, ktorý s telefónom robíme, je jeho odblokovanie. Bohužiaľ, u HTC One to nie je práve najpohodlnejšie, keďže tlačidlo je situované na hornej hrane a ťažšie sa nahmatáva, čo je pri dlhodobom používaní dosť otravné a nepraktické. Oveľa ergonomickejšie by bolo jeho umiestnenie na bočnú hranu, prípadne možnosť odblokovania telefónu poklepaním, ako u HTC One M8. Z dôvodu hardvérových obmedzení však pôvodné One túto funkciu nedostalo ani po aktualizácii na Sense 6.0, čo je určite škoda.

Výhrady mám aj k dvojtlačidlu ovládania hlasitosti, ktoré sa ťažko nahmatáva. Je totiž takmer zarovno s povrchom bočnej hrany na ktorej je umiestnené, má len nevýraznú povrchovú štruktúru a hmatom ho ťažšie rozoznať a stláčať na správnom mieste. Pri regulovaní hlasitosti sa navyše na telefón vždy nepozeráme a napríklad pri regulovaní hlasitosti počas hovoru som mal častokrát problém správne nahmatať jej pridávanie či uberanie. Nejaké výčnelky na koncoch alebo iná pomôcka by tento problém jednoducho vyriešili.

Tlačidlá regulácie hlasitosti by mohli byť trochu výraznejšie, aby sa ľahšie nahmatali

(+) Dizajn – bez preháňania, HTC One je skutočným klenotom medzi telefónmi. Výrobcovi sa podarilo dosiahnuť výnimočný dizajn, u ktorého žiadna konkurencia nemôže povedať, že bol skopírovaný či priamo ukradnutý (naopak, viacerí menej renomovaní výrobcovia sa „inšpirovali“ práve One). Telefón tak má nielen prémiovú konštrukciu, ale aj skutočne prémiový dizajn

Mnohokrát som si pri testovaní telefónov za 600 či aj viac eur v duchu kládol otázku, či má naozaj takto vyzerať zariadenie za stovky eur. Mám na mysli predovšetkým lacno vyzerajúce lesklé plasty, nepresne doliehajúce kryty či vŕzgajúcu konštrukciu. U HTC One toto nehrozí, vyzerá skutočne prémiovo, majiteľ sa zaň nemusí hanbiť a telefón priťahuje zraky ľudí. Viackrát sa mi stalo, že jeho dizajn ocenili ľudia, ktorí si na telefóny až tak nepotrpia. Túto tému je asi zbytočné ďalej rozvádzať, HTC One patrí k najštýlovejším a najlepšie vyzerajúcim zariadeniam na trhu a počas roka od jeho predstavenia sa na tom nič nezmenilo.

(-) Veľkosť displeja – hneď na úvod tohto bodu musím zdôrazniť, že ide o čisto subjektívne hodnotenie na základe mojich preferencií. Plne chápem ľudí, ktorým stačí 4 – 4,5 palcový displej, sám som dlhý čas väčšie displeje považoval za zbytočnosť. Faktom však je, že pri Galaxy Note som si zvykol na rozmerný displej a na displeji HTC One, menšom o 0,5 palca, som sa proste cítil stiesnene. Subjektívne sa mi tak displej už na dnešné pomery zdal malý a oveľa viac mi rozmerovo vyhovoval napríklad displej u Huawei Ascend P7 (väčší pritom len o 0,3 palca), ktorý som niekoľko týždňov používal pri písaní recenzie. Aspoň z môjho pohľadu je u dnešných telefónov pri väčšine činností praktickejší 5 až 5,5 palcový displej, opakujem, ide len o subjektívny názor. Napriek menšiemu displeju však HTC One nemá až také kompaktné rozmery a napríklad dĺžkou sa vyrovnáva LG G2. To je však daňou hlavne za dvojicu reproduktorov.

Displej poskytuje mimoriadne jemné zobrazenie a verné farby

(+) Full HD rozlíšenie – vysoké rozlíšenie na 4,7 palcoch zaručuje skutočne jemný obraz a po tejto stránke niet smartfónu čo vyčítať, keďže aj väčšina tohtoročných modelov prišla práve s takýmto rozlíšením. Obraz je naozaj krásny a jednotlivé body nie je možné voľným okom rozoznať. Vyššie rozlíšenie by bolo pri tejto uhlopriečke zbytočné.

(+) Kvality farebného podania - rozdiely medzi jednotlivými typmi zobrazovacích panelov sa výrazne zmenšili a hlavne u highendov a vo vyššej strednej triede už nenájdeme vyslovene slabý displej. Aj Super LCD 3 u HTC One ponúka naozaj pekné a verné farby a oproti minulosti sa zlepšilo aj zobrazovanie čiernej. Osobne sa mi však viac páčilo farebné podanie na Super Amoledoch, pričom mnohokrát som vedome či podvedome oceňoval hlavne výraznú zelenú farbu, ktorá vynikala hlavne pri fotení krajiniek. Opäť sa však jedná o môj subjektívny názor, niekto považuje farby u Super Amoled za presaturované a „jedovato“ vyzerajúce. Každopádne, displej HTC One po farebnej stránke určite nebude sklamaním ani pre náročných používateľov a patrí medzi pozitíva tohto telefónu.

(+) Digitizér (dotykové sklo) - spomenúť treba aj ochranu displeja, teda dotykové sklo s ochranou Gorilla Glass 2. Tu musím HTC vyjadriť veľkú pochvalu, keďže ani po niekoľkomesačnom intenzívnom používaní bez fólie či ochranného puzdra sa na ňom neobjavili žiadne škrabance. To pritom vôbec nebýva pravidlom a napríklad na Galaxy Note sa mi od začiatku na digitizéri vytvárali drobné škrabance a jemné ryhy, hoci som naň dával pozor a na rozdiel od HTC One som ho nosil vždy v puzdre. V prípade HTC One teda ochranná fólia na displej nie je nutná a pokiaľ ho nebudete nosiť vo vrecku s mincami, kľúčmi či inými kovovými predmetmi, vzniku škrabancov sa netreba obávať.

Na dotykovom skle nenájdete škrabance ani po dlhodobom používaní

(+) Výkon – po stránke hrubého výpočtového výkonu už telefón samozrejme nepatrí k špičke a nájde sa viacero highendov, ktoré ho v benchmarkoch hravo prekonávajú. Dôležitejší než syntetické testy je však skutočný pocit pri používaní a tu môžem povedať, že u HTC One som sa nestretol s nejakými výkonnostnými hranicami či nedostatkom výkonu. Či už ide o náročné 3D hry, aplikácie, prehrávanie Full HD videa alebo iné činnosti, nikde som sa nestretol s nejakým záváhaním alebo znakmi, že telefónu dochádza dych. Všetko bolo nádherne plynulé, nez sekania či trhania a (ako sa dnes moderne hovorí), používateľský zážitok bol na veľmi vysokej úrovni. Čipset Snapdragon 600 s 2 GB pamäte RAM a grafickým čipom Adreno 320 je aj dnes silná kombinácia a v spojitosti s vyladením systému sa netreba obávať nedostatku výkonu.

(+) Vyladenie systému – operačnému systému Android jeho kritici často vyčítajú horšiu plynulosť pri pohybe prostredím, trhané animácie, drobné zmrznutia, oneskorenia či „lagy“. Hoci v mnohých prípadoch ide len o zlomyseľné ohováranie a situácia sa oproti rokom minulým výrazne zlepšila aj u lowendových telefónov, objektívne treba priznať, že takéto problémy sa u Androidu niekedy vyskytujú. Určite to však nie je prípad HTC One, práve naopak. Kedysi som v nejakej diskusii čítal možno trochu kontroverzný výrok, že One je akoby iPhone s Androidom a po niekoľkomesačných skúsenostiach sa môžem zaručiť, že je úplne pravdivý. Bez preháňania, nikdy som nemal ani netestoval iný telefón, ktorý by sa vyznačoval takou rýchlou odozvou na ovládanie, dokonale plynulými prechodmi a animáciami. U HTC One nehrozia žiadne lagy, trhania či zmrznutia. Bleskové sú aj návraty z aplikácií na domovskú obrazovku a nikdy som nezbadal žiadne „doskakovanie“ widgetov a ikon ako u niektorých iných telefónov. HTC One pracuje doslova ako namydlený blesk a mnohokrát som sa v duchu pozastavil nad tým, ako sa výrobcovi podarilo dotiahnuť vyladenie systému do takejto dokonalosti.

Prostredie je dokonca o dosť plynulejšie než čistý Android v tablete Nexus 7, ktorý taktiež dlhodobo používam. Osobne považujem práve vyladenie systému za jednu z najväčších predností HTC One a v tomto smere je ťažké nájsť mu skutočnú konkurenciu, jeho rýchlosť a plynulosť je v porovnaní s konkurenčnými modelmi proste neuveriteľná. HTC One je naozaj najrýchlejší a najplynulejší Android smartfón aký som mal v rukách a odporúčam ho vyskúšať všetkých neprajníkom, ktorí Android vo všeobecnosti považujú za mrznúci „zalagovaný“ systém s dlhými odozvami. Boli by skutočne veľmi prekvapení.

(+) Rýchlosť aj po dlhšom používaní - jedna vec je však mať telefón rýchly a svižný po prvom spustení a iná po niekoľkomesačnom používaní, inštalovaní desiatok aplikácií, umiestnení widgetov na plochu, zaprataní úložiska dátami a podobne. Práve s týmto majú mnohé Android telefóny problém a pri dlhodobom používaní sa poznateľne spomaľujú. U HTC One som však nič takéto nezaregistroval a to v ňom mám nainštalovaných vyše 100 aplikácií a ďalšie desiatky ním prešli v rámci testovania. HTC One teda podľa mojich skúseností nebude rýchly len po vybalení z krabice, ale túto pozitívnu vlastnosť si zachová aj pri dlhodobom používaní.

(+) Widget s hodinami – už roky je jedným z rozpoznávacích znakov telefónov HTC typický widget s „preklápacími“ hodinami. Ide o zaujímavý dizajnový prvok, ktorý okrem aktuálneho času zobrazuje aj dátum a počasie pre aktuálne miesto. Oceňujem však na ňom predovšetkým mimoriadne presnú a podrobnú geolokáciu, dokáže totiž presne zobraziť aj názvy rôznych malých dediniek, v ktorých sa práve nachádzate. Neviem, odkiaľ čerpá HTC takú podrobnú databátu obcí, faktom však je, že som nenašiel žiadnu inú podobnú službu či aplikáciu, ktorá by dokázala zobrazovať názvy obcí v takomto rozsahu.

(-) Nahrávanie hovorov – pri práci aj v súkromí zvyknem využívať nahrávanie hovorov, samozrejme vždy s upozornením, aby druhá strana vždy vedela, že si ho zaznamenávam. Nikdy však nejde o žiadne citlivé údaje, len o bežné veci, ktoré si vďaka tomu nemusím zaznamenávať na papier či do nejakej aplikácie. Bohužiaľ, na HTC One sa mi takéto nahrávanie nijako nepodarilo spojazdniť. Skúšal som overenú aplikáciu Nahrávač hovorov, ktorá mi bez problémov fungovala na telefónoch Samsung, Huawei či Prestigio, na HTC One však proste odmietala fungovať.

[app_badge id="polis.app.callrecorder" price="" size="S"]

Následne som vyskúšal okolo desiatky iných nahrávačov, ani jeden však nefungoval, čo je dosť škoda. Ak viete o nejakom, ktorý na HTC One funguje, vyjadrite sa v komentároch.

(-) Rozlíšenie fotoaparátu – dostávame sa k asi najkontroverznejšej oblasti tohto smartfónu. Ako zrejme viete, HTC sa rozhodlo ísť vlastnou cestou a namiesto súťaže v počte megapixlov do One integrovalo snímač s rozlíšením len 4 MPix, avšak s väčšími pixelmi, ktoré mali zabezpečiť vyššiu kvalitu snímok hlavne za znížených svetelných podmienok. HTC nový typ fotoaparátu prezentovalo ako veľkú prednosť One, reálne výsledky sú však rozpačité. Malé rozlíšenie bolo nepostačujúce aj pred rokom a dnes je už výrazne podpriemerné. Považujem teda za chybu, že HTC ho nevylepšilo ani v novom modeli M8. Na displeji telefónu síce fotky vyzerajú pekne, pri ich zoomovaní je však proste vidieť, že sa do nich nedá až tak „vnoriť“ ako do snímok vytvorených na 8 či 13 MPix fotoaparátoch. Osobne teda vôbec nepovažujem Ultrapixel fotoaparát za nejaký výrazný prínos, aspoň pri takomto malom rozlíšení.

(+) Kvalita fotografií – samotná kvalita nie je zlá, hoci s najlepšími fotomobilmi sa porovnávať nemôže. Fotky z HTC One však tragédiou nebudú a určite sa za ne nebudete musieť hanbiť ani keď ich budete ukazovať známym na 24 palcovom monitore.

(+) Rýchlosť fotoaparátu – čo fotoaparátu chýba v rozlíšení, to nahrádza svojou rýchlosťou. Telefón sa rýchlo spustí, bleskovo dokáže zaostriť a rýchlo zosnímať scénu. Výborne a veľmi rýchlo funguje aj funkcia kontinuálneho snímania pri podržaní spúšte, jednotlivé snímky One zaznamenáva skutočne v rýchlom slede.

(+) Optická stabilizácia – táto funkcia nie je len marketingovým lákadlom, ale fakt pomáha pri fotografovaní a hlavne natáčaní videa, ktoré vďaka nemu nie je roztrasené. Pochopiteľne, nedokáže robiť zázraky, ale menšie otrasy v pohode vyrovnáva.

(+) Fotografovanie v noci – jednou z výhod Ultrapixel fotoaparátu mali byť lepšie a krajšie fotografie v noci a za zlých svetelných podmienok. Treba uznať, že do istej miery je to pravda, veľké pixely snímača a optická stabilizácia robia svoje, ale väčšinou sa pre lepšie nočné snímky treba trochu pohrať aj s nastaveniami telefónu.

(-) Prisvetľovacia dióda – LED dióda alebo LED blesk u HTC One je pre mňa trochu sklamaním. Ponúka síce tri stupne intenzity svietenia, ale ani pri tom najvyššom nie je svetlo nijako silné a akosi sa rozptyľuje doširoka. V tme pri fotografovaní síce trochu pomôže a samozrejme poslúži aj ako baterka v čas núdze, ale väčšina konkurenčných telefónov má proste silnejšiu diódu.

(+) Odolné sklíčko fotoaparátu - obavy som mal aj o krycie sklíčko fotoaparátu, ktoré nie je zapustené pod povrch a u mnohých telefónov býva problém s ich poškriabaním. Našťastie, u HTC One je dostatočne odolné a ani po dlhšom používaní sa na ňom neobjavili škrabance.

(+) Boomsound reproduktory – výrobcovia mobilných telefónov sa roky predháňali v zvyšovaní rozlíšenia, vylepšovaní farebného podania a celkovom zlepšovaní vizuálneho zážitku. Na zvukovú stránku však väčšinou zabúdali a HTC bolo v tomto smere negatívnym príkladom. Spomínam si hlavne na „uškriekaný“ reproduktor u HTC Desire, ktorý bol doslova tragédiou. O basoch sa v jeho prípade nedalo ani hovoriť, výšky boli nepríjemne zdôraznené a pri jeho počúvaní skutočne až boleli uši. Oveľa lepšie na tom neboli ani ďalšie modely ako Desire HD, HD Mini či Sensation XE. Keďže ani ostatní výrobcovia sa príliš neangažovali vo výraznom vylepšovaní hlasitých reproduktorov, tým najlepším pre mňa v tejto oblasti dlho zostávali stereoreproduktory u staručkej Nokie 5800 Xpress Music.

Aj preto je pre mňa istým prekvapením, že bezkonkurenčne najlepší hlasitý reproduktor, resp. hneď dva do svojho modelu implementovalo práve HTC. Boomsound reproduktory sú naozaj tým najlepším, čo v dnešných smartfónoch možno nájsť a hlasitosťou či kvalitou reprodukcie prekonávajú aj mnohé tablety a dokonca aj niektoré notebooky. Ponúkajú skutočne krásny čistý, výrazný a plný zvuk, ktorý je radosť počúvať. Keďže osobne hlasitý reproduktor využívam častejšie než slúchadlá, mimoriadne oceňujem kvalitu Boomsound reproduktorov HTC One, pre ktoré je aj po viac než roku jediným skutočným konkurentom nový model HTC One M8 (s prižmúrením jedného oka možno ešte Sony Xperia Z2).

(+) Navigácia – cestovanie s HTC One je radosťou. Rýchle zafixovanie signálu do niekoľkých sekúnd, jeho stabilita, presnosť určenia miesta či podpora Glonass, to všetko sú prednosti HTC One. S One som najazdil vyše tisíc kilometrov a nikdy som nespozoroval ani náznak zaváhania, nepresnosti či problémy so zachytením signálu zo satelitov. Ak mienite svoj telefón často využívať na navigáciu, HTC One vás určite nesklame.

(-) Neštandardne umiestnený USB konektor - drobnú výhradu mám k umiestneniu microUSB slotu, ktorý sa na spodnej hrane nenachádza v jej strede, ale je posunutý trochu nabok. To môže byť problém pri použití v univerzálnom automobilovom držiaku, kedy jeden zo spodných úchopov môže slot prekryť. Minimálne v prípade môjho držiaka to problém bol a preto som telefón musel používať v režime naležato a spodnou stranou „von“ smerom z držiaka.

Druhým problémom sa javil byť kovový zadný kryt, ktorý je inak pýchou a prednosťou One. Pri navigovaní počas slnečných dní, kedy naň pražilo slnko, sa telefón zahrieval aj nad 50 stupňov a kryt bol doslova žeravý. Pri kúpe HTC One tak bude vhodné pouvažovať namiesto držiaka na predné sklo radšej nad držiakom do prieduchu vetrania.

(-) Batéria – nikdy som pri telefónoch nepoužíval žiadne šetriace režimy a aplikácie, keďže podľa mňa sú smartfóny na to, aby nám slúžili naplno. Nijako teda neobmedzujem ani aktualizáciu aplikácií na pozadí, synchronizáciu mailov, nevypínam 3G ani wi-fi, skrátka používam telefón bez obmedzovania.

Na druhej strane, keďže pracujem z domu, môj telefón nebýva nijako výrazne vyťažený a väčšinou počas dňa využívam hlavne notebook prípadne tablet. Telefón je teda u mňa vyťažovaný hlavne hovormi (zvyčajne polhodina až trištvrte hodina denne), občas nejaká hudba, video či hra. Približne 20 minút až polhodinu denne využívam telefón na prehliadanie internetu. Aj pri takomto používaní sa však stalo nutnosťou každodenné nabíjanie, pretože na konci dňa mi zvyčajne zostávalo u One okolo 35 – 45% batérie a bolo jasné, že nasledujúci deň by už telefón nevydržal. Navyše, subjektívne sa mi zdalo, že posledných 20-25% sa telefón vybíja rýchlejšie, resp. percentá batérie klesajú vyšším tempom. Myslím, že výrobca príliš nezvládol ani energetický manažment telefónu v stave nečinnosti. Ak som aj telefón vôbec nepoužíval a skutočne iba ležal na stole, aj tak sa nezriedka dokázal vybiť za 3-4 hodiny o nejakých 8-15%.

Skrátka, 2300 mAh batéria podľa mňa určite nie je prednosťou tohto telefónu. Z hľadiska výdrže je to taký jednodňový telefón, ale aj to len v prípade, že sa pri jeho používaní príliš „nerozšupnete“. V prípadoch, keď som ho využíval naozaj intenzívne, som ho počas dňa musel neraz nabíjať už po šiestich či ôsmich hodinách. Na približne dva dni výdrže som sa dostal skutočne len v prípade, že som sa telefónu skoro ani nedotkol. Batérii nakoniec s trochu ťažkým srdcom dávam mínus, hoci to nie vyslovené sklamanie, poznám viacero konkurenčných telefónov, ktoré sú na tom z hľadiska výdrže lepšie a u HTC One mi toto dosť prekážalo.

Pri batérii som si všimol ešte jednu drobnosť, ktorá sa však môže týkať len konkrétneho kusu, ktorý som vlastnil. Ak som telefón odpojil z nabíjačky ihneď ako signalizoval, že je plne nabitý, behom pár minút aj pri úplnej nečinnosti skokovo klesla úroveň nabitia zo 100% na 92-93%. Ak som však nechal telefón pripnutý na nabíjačku aspoň o hodinu dlhšie, takýto problém som nezaznamenal. Neviem, či sa jednalo o chybné kalibrovanie batérie, alebo bol problém priamo v telefóne. Keďže však telefón zvyčajne nabíjam celú noc a vtedy sa problém neprejavoval, netrápilo ma to a nepátral som po pôvode tejto nezvyčajnosti.

Záverečné zhodnotenie

HTC One je telefónom, ktorý preveril čas a tento konkrétny kus aj dvaja redaktori portálu MojAndroid.sk. Osobne ho považujem za jeden z najlepších telefónov súčasnosti, ktorý ani po roku nepatrí do starého železa a má čo ponúknuť aj náročným používateľom. Z nášho plus/mínus hodnotenia tiež vyšiel kladne, udelili sme mu 17 plusiek a 8 mínusiek.

Medzi najväčšie výhody zaraďujem pevnú konštrukciu s hliníkovým zadným krytom. Podľa mojich skúseností na nej pri bežnom používaní ani po dlhšom čase nevidieť žiadne známky opotrebovania. Prakticky bezkonkurenčné sú reproduktory Boomsound a kvalitou reprodukcie patria na mobilných zariadeniach k absolútnej špičke. Obrovskou prednosťou HTC One je aj mimoriadne rýchly a plynulý systém a prostredie telefónu, ktoré sa výrobcovi podarilo odladiť do takej miery, že sa mu medzi Android smartfónmi len ťažko hľadajú konkurenti. Na jeho plynulosť navyše nemá vplyv ani dlhodobejšie používanie a „zapratanie“ telefónu dátami a aplikáciami.

Kontroverznou oblasťou je fotoaparát, ktorý je na jednej strane rýchly a výsledné fotografie nie sú zlé, ale rozlíšenie je proste nepostačujúce a sklamaním je aj slabá LED dióda. Uvítal by som aj pohodlnejší spôsob odblokovania a aktivovania displeja, keďže tlačidlo umiestnené na hornej hrane je dosť neergonomické.

Medzi slabšie stránky telefónu by som zaradil predovšetkým výdrž batérie, ktorá by pri highendovom zariadení mala byť určite dlhšia. Telefón sa relatívne rýchlo vybíja aj v stave nečinnosti a pri bežnom používaní ho musíte nabíjať každý deň, ak nechcete, aby sa počas toho nasledujúceho vybil.

[katalog post_id="100146" type="badge" ]

Napriek týmto drobným nedostatkom môžem na záver konštatovať, že HTC One zostáva aj po roku jedným z najlepších smartfónov súčasnosti a na základe vlastných dlhodobých skúseností ho môžem vrelo odporučiť aj náročným používateľom. Je veľmi vhodnou alternatívou nielen voči konkurenčným modelov, ale aj voči HTC One Mini 2 z „vlastnej stajne“, ktoré prekonáva prakticky po všetkých stránkach vrátane ceny.

Pri všetkých prednostiach tohto telefónu mi je trochu ľúto, že som sa s ním už rozlúčil a niektoré jeho funkcie a prednosti mi fakt chýbajú. Vďaka kolegovi Ondrovi sa mi však naskytla možnosť výhodne kúpiť LG G2 a neodolal som možnosti opäť vyskúšať iné zariadenie. Dlhodobé skúsenosti s týmto smartfónom teda opíšem v niektorom z ďalších článkov a na záver by som sa chcel poďakovať svojim kolegom, s ktorými sa tak dobre obchoduje a mám vďaka nim kvalitné zachované zariadenia za priaznivé ceny:-)

Pridať ako preferovaný
zdroj na Google

Chcem správy z MojAndroid.sk vo vyhľadávaní častejšie a viditeľnejšie