Dnešná doba prináša tisíce článkov rôznych, veľkých, ale aj malých redakcií. Všetky však mávajú spoločné jedno, a to je diskusia k publikovaným článkom. I keď musíme pripustiť, že diskusie bývajú moderované, prípadne úplne zakázané, je to v dnešnej dobe problém, ktorý vždy zaťažuje vydavateľa, a to v prípade, ak sa diskusia uberá smerom vulgarizmov, osočovania a nadávok, teda ak sa v nej objavujú hejty (budem zámerne používať tento slovenský výraz, ktorý pozná väčšina ľudí). Ako sa vlastne redakcia má postaviť k takémuto príspevku? Má sloboda slova a vyjadrovania takú váhu a silu, že vydavateľ jej musí ustúpiť?
Predpokladám, že málokto vie, aká je vlastne regulácia tohto prostredia diskusie zo strany štátu. U nás máme prijatú celkom neznámu právnu úpravu v podobe zákona o elektronickom obchode, ktorý už svojim názvom nedáva ani tušiť, že by mal riešiť a týkať sa diskusií pod článkami vydavateľov. Je to však ten správny zákon, kde by sme našli odpoveď na niektoré otázky. Musíme si uvedomiť, že pri veľkých vydavateľoch, ktorých články majú tisíce čitateľov nie je personálne možné, aby sa každý jeden diskusný príspevok osobitne posudzoval. Preto sa dostane do sveta aj hejt, na ktorý nasledujú reakcie a vzniká tým diskusia, prípadne jej časť, ktorá vyžaduje pozornosť zo strany vydavateľa. Hlavnou myšlienkou zákona o elektronickom obchode je preto určenie momentu zodpovednosti vydavateľa, ktorý sa viaže na vedomosť vydavateľa, že v diskusii sa porušujú práva iných. Vydavateľ teda u nás za diskusiu nezodpovedá, ibaže by vedel, že v diskusii sa porušuje právo iného subjektu. A to sa dosahuje upozornením dotknutého subjektu (alebo aj kohokoľvek iného), že v diskusii sa práve toto deje.
V situácii, kedy je diskusia pod článkom úplne otvorená, nemá moderátora, je upozornenie vydavateľa jediný spôsob, ako môže do diskusie zasiahnuť. Treba si predstaviť množstvo príspevkov pod článkami, ktoré vychádzajú denne a práve ak absentuje moderácia v reálnom čase, prípade ich schvaľovanie, vydavateľ zvyčajne nemá možnosť ich kontrolovať a ani sa to nedeje. Zamýšľať sa nad morálnou hodnotou a úrovňou niektorých ľudí v diskusii nemá zmysel, pretože ani odstránenie anonymity a povinné registrácie neodstránia hejty, niekedy tomu je práve naopak a títo ľudia chcú, aby všetci ostatní vedeli a poznali toho, kto má tú najväčšiu „odvahu“.
Riešením ako kontrolovať a aspoň následne odstraňovať hejty je moderátor, ktorý denne kontroluje diskusiu a keď narazí na príspevok, ktorý porušuje práva iného, tak ho odstráni. Pod úplnou kontrolou je potom diskusia, keď sa príspevky schvaľujú vopred, čo však vyžaduje ako v prípade moderátora človeka, ktorý sa stará iba o diskusiu. Ak má riešiť pod desiatimi článkami denne stovky reakcií, je to práca na plný úväzok. A tú si máloktoré redakcie dovolia zaplatiť, preto sa o diskusie väčšinou starajú samotní autori článkov.
Pozornosť si v roku 2015 vyslúžilo jedno rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktoré v konkrétnom prípade najväčšieho estónskeho denníka určilo, že je priamou zodpovednosťou vydavateľa, aby sa o diskusiu staral a odstraňoval z nej komentáre, ktoré sú urážlivé, výhražné a porušujúce práva iného subjektu. Následne sa zdvihla vlna obavy aj u našich vydavateľov, do akej miery by toto rozhodnutie Štrasburgu znamenalo, že budú niesť zodpovednosť za každý komentár v diskusii, aj za ten, o ktorom nevedia. Prax sa však nakoniec ustálila a slovenské súdy zatiaľ nezačali takto reagovať.
Zostáva teda zachované, že problém by mal vydavateľ v okamihu, ak by odmietol zmazať komentár v diskusii, ktorý poškodzuje práva inej osoby alebo by na takúto žiadosť vôbec nereagoval. Samozrejme treba brať do úvahy aj slobodu vyjadrovania a proporcionálne určovať pre konkrétny prípad, do akej miery musí sloboda vyjadrenia ustúpiť inému právu, napríklad právu na ochranu osobnosti.
Tento článok však nemá byť návodom pre hejterov, že môžu začať písať čokoľvek, veď redakcia je povinná sa o to postarať. Pri akejkoľvek diskusii, aj tej neanonymnej treba pamätať na to, že za svoje konanie zodpovedá každý osobne a nie je na Slovensku nič nezvyčajné, že sa polícia zaoberá aj konkrétnymi odkazmi a vyhrážkami, ako trestným činom. Osobne si pamätám na prípad, kedy sa človek vyhrážal z internetovej kaviarne a na registráciu do diskusie použil novo vytvorený e-mail. Po oznámení dotknutej osoby, voči ktorej vyhrážky smerovali, začala polícia monitorovať komunikáciu a prihlasovanie do danej e-mailovej schránky a po pár mesiacoch sa tento hejter prihlásil do schránky doma, pričom jeho prístup na domácu internetovú sieť polícia odsledovala a dokázali ho identifikovať. Samotné trestné stíhanie bolo nakoniec zastavené, no už je na povahe každého človeka, ako bude znášať trestné stíhanie, a ako sa s ním vyrovná.
Záverom nebudem ani moralizovať nad konaním iných ľudí, každý sa sám rozhoduje, ako bude reagovať v konkrétnej situácii a či použije expresívne, vulgárne alebo osočujúce vyjadrenia na iného. Dôležité je však vedieť, že redakcia je povinná reagovať na vašu žiadosť o zmazanie príspevku, ktorý je namierený proti vám a porušuje vaše práva. V prípade, že vydavateľ takúto reakciu nevykoná, nesie zodpovednosť za to že sa daný príspevok šíri ďalej, je verejný a teda porušovanie vašich práv pretrváva.
