Jedno z najviac diskutovaných práv, ktoré sa začali aktívnejšie pred dvoma rokmi spomínať aj u nás. Právo na zabudnutie, v rámci pravidiel GDPR je to možnosť, ako o sebe nechať vymazať všetky zmienky. Nie vždy však má takúto absolútnu povahu.
Google v Belgicku s pokutou
Na lokálnej úrovni, čím je myslené na úrovni jednotlivých členských krajín EÚ, sa vyskytujú prípady vysokých pokút. Ak si pozrieme tabuľku, ktorá sumarizuje jednotlivé krajiny a uložené pokuty, môže to dosahovať a aj dosahuje státisíce EUR alebo pri veľkých členských krajinách milióny EUR. Je to zaujímavé na čítanie, pretože sa tým definuje aj pre nás, ako rozhodujú iné krajiny a toto rozhodovanie sa môže prenášať k nám (pokiaľ ide o hodnotenie porušenia).
V prípade spoločnosti Google ide o rekordnú pokutu, aká bola v Belgicku uložená a súvisí s porušením práva na zabudnutie. Tamojšie orgánu porušenie vyhodnotili na 600 000 EUR. A je to zrovna právo na zabudnutie, ktoré núti mnohé spoločnosti likvidovať údaje, často aj tie, o ktorých ani nevedia, že ich majú niekde uložené alebo archivované.
Belgický prípad je postavený na prípade, v ktorom si verejne činná osoba neželala, aby Google o nej poskytoval odkazy vo vyhľadávači, keďže tieto mali byť jednak zastarané a najmä poškodzovali danú osobu a jej verejnú povesť. Ako prvé išla samozrejme žiadosť na Google, ktorý síce dáta dokázal vyhľadať, avšak neodstránil ich. Dôvod, ktorý vyhľadávač uviedol tkvel v tom, že údaje už boli nepodstatné a neaktuálne, preto sa spoločnosť rozhodla, že ich vlastne netreba vymazať. A to napriek tomu, že osoba, ktorej sa týkajú, o vymazanie požiadala.
Hľadanie rovnováhy
Google však vo svojej argumentácii pokračuje, keď tvrdí, že musí vždy hľadať rovnováhu medzi právom na zabudnutie a teda právom na vymazanie údajov o danom človeku a k tomu však musí brať ohľad na právo na informácie, ktoré poskytuje cez svoj vyhľadávač. Belgický úrad na ochranu osobných údajov však tento dvojitý pohľad nepresvedčil, pretože pokuta je výsledkom práve zlyhania vyhľadávača v tom, že na žiadosť osoby údaje o nej neodstránil. Obrana cez právo na informácie žiaľ neobstojí a právo na zabudnutie má prednosť.
Google je v tejto situácii samozrejme aj na strane vlastných záujmov, pretože jeho obsah tvoria odkazy a z toho vlastne profituje. Čím viac relevantného obsahu, tým lepšie. Ak by sa teda hromadne začalo využívať právo na zabudnutie, výhoda vyhľadávača ako takého by sa mohla začať strácať. A to z dôvodu, že mnohé relevantné výsledky o konkrétnej osobe (napríklad verejne činnej) by boli odstránené. V tomto prípade však Google pokutu uznal, zaplatí ju a nebude sa voči nej ani odvolávať.
