Facebook bol ostatné roky neprávom okrajovou sférou, pokiaľ ide o bežné informácie (správy). A jeho súperenie s klasickým spektrom novín, či už tlačenými alebo digitálnymi, veľmi nezaznievalo. A to napriek faktu, že mnoho Slovákov hľadá a čerpá svoje denné penzum informácii práve zo sociálnych sietí, prioritne z Facebooku. Facebook teda môžme označiť za mainstream médium.
Nevydáva správy, aj tak informuje
Faktom stále zostáva, že Facebook nie je klasickým zdrojom informácií, ako sú bežné média (Facebook News taktiež iba preberá správy iných). Ak si zapnem správy, viem, že sa na mňa budú sypať najrôznejšie udalosti, zoradené do časového rámca relácie. Ak si kúpim noviny, budem mať identický prehľad, zrejme inak zoradený a musím si ho sám prečítať. Facebook nie je bežným šíriteľom správ a napriek tomu je pre mnohých ľudí zdrojom, dokonca jediným zdrojom, ktorý používajú.
Celkom zaujímavé čísla publikovala slovenská štúdia (v roku 2018) Globsec, ktorá sa zamerala na vekové rozpätie od 16 do 24 rokov. Facebook alebo vôbec sociálny priestor bol cieľom tejto štúdie. Okrem toho je daný zdroj pekným príkladom, ako sa generácia v určenom vekovom spektre pozerá na bežné média, ktoré sú šírené napr. cez televízne noviny.
Facebook sa stal mainstreamové médium súčasnosti
Najzaujímavejšie boli dve čísla v tejto štúdii. Jedno uvádza, že až 88% z účastníkov ankety berie Facebook ako zdroj svojich informácií. Potom ešte 20%, čo je skupina čitateľov sociálnych sietí, ktorí neoverujú získané údaje, proste ich berú ako fakt. V roku 2020 bude tento modelový prieskum stále aktuálny a čísla sa nebudú veľmi líšiť.
Facebook je za to taktiež trochu zodpovedný. Facebook zažíva veľkú mieru kritiky, ktoré znižujú jeho mieru dôveryhodnosti. Preto by mal niečo robiť ohľadom šírenia dezinformácií. Možno na štýl Twitteru, ktorý oveľa viac moderuje a overuje informácie, ktoré sú na hrane. Najznámejším príkladom sú tweety šírené prezidentom Spojených štátov – Donaldom Trumpom.
Zahraničie je na tom podobne
Pre porovnanie, americké štúdie z roku 2019 definujú vzorku až 55% čitateľov, ktorá získava svoje informácie v podobe správ z Facebooku. Toto číslo nie je však vyňatým vekovým spektrom, uvádza percentuálny podiel naprieč všetkými vekovými skupinami. Rozdiel, ktorý bol v americkej štúdii popísaný, sa dá zrejme aplikovať aj u nás, keďže Facebook nie je vyhradený na určitú orientáciu správ.
Naproti tomu, ak si kúpite konkrétne noviny alebo pozriete správy a komentáre od určitého média (najmä printové), vo väčšine prípadov bude zamerané na vybranú skupinu názorov a mieru kritiky znáša väčšinou jedným smerom. Podľa toho, ako je proste nastavená redakcia a jej názory. Aj preto si ho daný čitateľ vyberie, pretože mu vyhovuje, ako je písaný komentár, ako je robená kritika. To sa pri Facebooku nedeje, pretože Facebook nie je klasickým vydavateľom správ. Napriek tomu sa už pri svojom zábere proste stáva médiom, ktoré informuje.
Zároveň nastupuje aj nová miera moderovania správ. Správ na úrovni Facebooku, ktoré sú vlastne názormi alebo príspevkom konkrétneho subjektu už dnes Facebook alebo aj Twitter sleduje a cez algoritmy, prípadne priamou kontrolou vie jednak odstrániť alebo označiť štítkom, ktorý čitateľa má varovať. Toto sa v priestore bežných médií nedeje, najmä z dôvodu, že vydávajú svoje vlastné pohľady a názory a preto nie je priestor ani dôvod na moderovanie.
Sociálne platformy ešte v jednej oblasti prekonávajú tie klasické, samozrejme sú to financie. Na možnosti, aké má Facebook v oblasti príjmov sa nechytá žiadny subjekt, ktorý pôsobí a vydáva správy bežnými formami.
