Aj neškodná práca (z pohľadu možných zásahov), ktorá síce zbiera dáta o politických aktivitách, avšak nie je cielená na ovplyvňovanie rozhodovania voličov, sa môže dostať na čiernu listinu Facebooku. Vzniká tak otázka, aké má Facebook postavenie a kto vlastne je schopný ho ovládať a kontrolovať pri jeho zásahoch.
Veda verzus Facebook
Zakaždým, keď sa urobí spojenie vedy a politiky, znie to príliš nebezpečne. Polarita prípadných názorových táborov, ktoré by mohli vzniknúť, dáva tušiť problému. Prípad a projekt NYU Ad Observatory však taký zjavne nie je. Podľa už publikovaných dát ide o zber údajov, ako funguje a kam cieli politická reklama.
Vedci z New York University si dali za úlohu zistiť, ako sa politickí marketéri rozhodujú pri cielení reklamy svojich klientov. Ako si vyberajú skupiny, kam reklama pôjde a najmä, podľa akých kritérií. Projekt samotný však ani nestihol naplno ukázať získané dáta a už zasiahol Facebook. Nakoľko platforma, ako skoro väčšina dnešných, fungovala práve cez túto sociálnu sieť, dostala zákaz.
Facebook tvrdí, že zásah bol nutný. Pretože projekt samotný a jeho tvorcovia obchádzali Facebook, keď vyvinuli doplnok, ktorý získaval údaje od dobrovoľníkov zapojených do prieskumu o politickej reklame. Avšak vytvorený doplnok obchádzal detekčný systém spoločnosti. Tá ešte dopĺňa, že sa zhromažďovali aj údaje od ľudí, ktorí do projektu neboli zapojení a doplnok si nenainštalovali.
Facebook je sám sebe pánom
Spor medzi univerzitou a Facebookom sa dostal aj do vecnej roviny samotného výskumu. Predstavitelia sociálnej siete tvrdia, že projekt sa dal dosiahnuť tak, že by výskumníci boli pozvaní do databázy, ktorú má spoločnosť už dnes vytvorenú. V nej sú údaje o tom, kto politickú reklamu zaplatil, kedy sa zobrazila a dokonca aj komu. Vedci z NYU Ad Observ tvrdia, že dáta Facebooku sú povrchné a nemajú podklady, ku ktorým sa práve ich výskum chcel dostať. A to je odpoveď na otázku, aké parametre sa zadávajú a ako sa rozhoduje zadávateľ reklamy, že práve na danú skupinu zacieli.
Celý spor bude mať zrejme pokračovanie. Univerzita považuje zásah Facebooku za neprimeraný. Ich výskum, ako tvrdia, je dôležitý z pohľadu základným princípov demokracie, na ktoré politická reklama mieri a môže ovplyvňovať rozhodovanie voličov:
„Myslíme si, že pre demokraciu je dôležité, aby bolo možné kontrolovať, kto a ako sa pokúša ovplyvniť verejnosť.“
Tento prípad iba opätovne ukazuje, ako veľmi je Facebook sám sebe pánom. Jeho algoritmy alebo ľudské zásahy sa ťažko kontrolujú a samotná spoločnosť je tak prakticky jediná, ktorá sa vo väčšine prípadov uznesie na závere. Rozhodne a aplikuje ho. Snaha o diskusiu býva márna, náprava zdĺhavá. Facebook je vlastne vo väčšine zásahov ten, kto má posledné slovo. Nie vždy to však musí predstavovať správne riešenie situácie.
