Nebude to už ani dlho trvať a Facebook potvrdí štatistiku v podobe dvoch miliárd používateľov. Pričom počet denne prihlasovaných majiteľov tohto sociálneho giganta, už dnes presahuje jednu miliardu. Ak si premietneme možnosti pripojenia a prípadne obmedzenia v niektorých krajinách, je to slušné číslo. Veď napríklad v Ázii alebo Afrike sú počty zákazníkov stále pod hranicou 10 %. No a na túto masu útočia denne milióny správ, pričom veľké množstvo z nich, sú vymyslené príbehy, vymyslené statusy alebo vymyslené správy. Nedávna analýza spoločnosti Silverman dokonca ukazuje, ako mohli mať vplyv na americké voľby.
Začnem však ešte v roku 2015. Vtedy sa na Facebooku začala rýchlo šíriť správa, že Michael Schumacher zomrel. Napriek tomu že status odkazoval na rôzne pochybné stránky, jeden z najväčších slovenských webov prevzal správu ako hotovú vec a začal ju ďalej šíriť na svojom účte, dokonca pridali aj Twitter účet. Akonáhle sa tak stalo, mnoho ich čitateľov to bralo ako pravdivú vec, veď to napísal ich obľúbený denník. V tomto prípade išlo o správu, ktorá je síce smutná, na strane druhej, adresáta s najväčšou pravdepodobnosťou nedokáže donútiť zmeniť svoje rozhodnutie koho voliť. No v skutočnosti za ňou stál vírus, ktorý sa takto šíril.
V auguste tohto roka sa objavila správa, že Praha sa stala terčom útoku teroristov. Šírila sa rýchlo, všetci ju hneď zdieľali a množstvo ľudí ju považovalo za pravdivú. Bol to však podvrh, za ktorým bola snaha získať od užívateľov ich prihlasovacie údaje do Facebook konta. Ak ste totiž chceli vidieť celú správu, boli ste presmerovaný na falošnú stránku, kde sa práve žiadalo zadanie vstupných prihlasovacích údajov. Takto naleteli tisíce Slovákov a Čechov. Pri oboch prípadoch falošnej správy bol však cieľ okradnúť ľudí o ich citlivé dáta alebo spôsobiť inštaláciu vírusu. No ak sa pozrieme na americké voľby, pri nich mal úradovať aj pápež, pričom o získavanie citlivých osobných dát tu vôbec nešlo.
K Facebooku sa teraz pridal Google a ich spoločná snaha smeruje k blokovaniu užívateľov, ktorí falošné správy kreujú. Ich cieľ je samozrejme zaujať a upútať návštevníkov, čo však môže mať aj vedľajšie účinky v podobe eskalovania spoločenských alebo sociálnych emócií. Doterajšie blokovanie AdSense zamerané na násilie, pornografiu alebo neetické správanie sa tak rozšíri aj o falošné správy. Aj Facebook a tiež Google takýchto šíriteľov údajne vyradí zo svojej reklamnej siete. Facebook nakoniec pristúpil na tieto závery po tom, ako čelí veľkej kritike za prezidentské voľby. Cez Facebook publikované správy a štatistika sa nakoniec ukázali ako mylné a falošné. Boli samozrejme šírené zámerne. Navyše, dnes už ponúka Facebook možnosť, aby ste oznámili, že daná správa je falošná, čím sa môže jej šírenie zastaviť.
Zaujímavý je pohľad na nedávno skončené americké voľby. Zmapované správy, ktoré boli vybrané z denníkov ,ako je New York Times alebo Huffington Post a teda správy dôveryhodné, boli postavené do kontextu a porovnania s falošnými správami, ktoré sa počas prezidentských volieb šírili. Ako príklad môžem uviesť jednu, ktorá počas volieb tvrdila, že „Pápež František šokuje svet, podporí Donalda Trumpa za prezidenta“ (samozrejme takéto vyhlásenie pápež nikdy nedal). Agentúra Silverman porovnávala však vplyv jednotlivých správ, a to aj vzhľadom na časový aspekt, kedy boli publikované. Zobrala za základ 20 správ na Facebooku, ktoré publikovali tradičné denníky a zároveň 20 falošných správ, a to po dobu troch trojmesačných cyklov. A výsledok? Počas prvých mesiacov legitímne správy prekonali tie falošné, no následne sa to otočilo a v posledných troch mesiacoch volieb sa dial presný opak a falošné správy nielenže rástli, ale tiež prekonali tie dôveryhodné. A pri 20 falošných správach, až 17 uprednostňuje alebo do lepšieho svetla stavia práve Trumpa. Pri týchto analýzach a následnom výsledku volieb sa však iba ťažko dá odhadnúť, aký to mohlo mať na výsledky reálny vplyv.
Zdroj/obrázok: vox.com
Filtrovanie falošných správ pritom vraj nie je žiadny problém. Zaujala ma nedávna správa, v ktorej sa podľa amerického denníka The Washington Post podarilo štyrom študentom vytvoriť za deň a pol algoritmus, ktorý dokáže problém vyriešiť. Už iba stačí maličkosť, aby aj samotný Facebook svoje snahy myslel vážne a chcel skutočne brániť šíreniu falošných správ. Ich význam totiž komerčný je a oživuje túto sociálnu sieť a udržuje jej užívateľov denne pripojených, pričom niekedy na to stačí iba krátky a nepravdivý status. A to má Facebook zrejme rád, aj keď sa tvári, že proti tomu chce bojovať. Každopádne, pri zapojení drobnej miery vlastnej inteligencie sme schopní tieto pokusy o falošné správy rozpoznať a najmä nešíriť ich ďalej.
