Situácia, ktorá sa u nás menila pred piatimi rokmi, je dnes európskou témou. Európsky súd totiž vyslovil záver, že plošné sledovanie osôb nie je v súlade s právom EÚ. A tak budú musieť členské štáty reagovať.
Slovensko riešenie už má
Rozhodnutie Európskeho súdu nie je veľmi prekvapujúce, pretože už dlhšiu dobu sa očakávalo. Jeho podstata je celkom jasná, ak by niektorí z členských štátov EÚ mal nastavené pravidlá pre svojich operátorov, že musia počas stanoveného obdobia sledovať komunikáciu svojich zákazníkov a túto uchovávať (nazývané aj data retention), nebude takýto postup v súlade s právo EÚ. A teda bude nutné ho zmeniť.
Slovensko malo tento model upravený ešte v roku 2014, kedy sa nakoniec na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR pravidlá menili. V praxi sa tak dovtedy zaužívaný model sledovania našej komunikácie u operátora a jej polročné (internetové pripojenie) alebo ročné (ostatná komunikácia) uchovávanie zrušil. Prešli sme následne na model, že uchovanie alebo zaznamenanie komunikácie vyžaduje vždy súhlas súdu.
Sú však krajiny, ako je napríklad Česko, kde sa identická situácia sledovania v roku 2019 na tamojšom ústavnom súde vyriešila opačne a ich vrcholná inštitúcia povedala záver, že sledovanie každého na polročnej báze je v poriadku. Čiže aj Česká republika bude musieť zvažovať a v kontexte prijatého rozhodnutia ju čaká zmena.
Európsky súd na strane jednej nevylučuje, aby sa národnou bezpečnosťou zaoberal každý členský štát, dokonca je to jeho právo a povinnosť, avšak musí ísť o závažné ohrozenie národnej bezpečnosti, aby sa plošné sledovanie metadát dalo realizovať v praxi. A to samozrejme nie na všetkých používateľov mobilných telefónov, avšak iba na skupiny alebo jednotlivcov, kde dané podozrenie existuje a je vážne.
Modely sú nastavené relatívne pevne
Momentálne sa nastavené modely nezmenia zo na deň, pretože rozsudky európskeho súdu nemajú priamo možnosť rušiť legislatívu členských štátov. Čiže v tomto kontexte by bolo nutné, aby napríklad Česko a podobné krajiny zapracovali tieto závery a upravili zákony. Existuje ešte druhý variant, ktorý zrejme nastane, a tým je zásah na úrovni celej EÚ. Ten bol doteraz odmietaný, preto si každá krajina vybavila túto situácia podľa svojej potreby. Teraz je však šanca, že sa Komisia do prípadu vloží a definuje pravidlá sledovania a uchovávania dát od operátorov nariadením. Tým by vzniklo pravidlo platné v celej EÚ a nebolo by potrebné ho prijímať v každom členom štáte.
Otvorí sa zrejme aj otázka spoplatnia týchto úkonov od operátorov. Napríklad v Českej republike, kde funguje režim plošného sledovania sa odhaduje, že sa využívajú stovky žiadosti denne u mobilných operátorov, pretože je to pohodlné aj pre políciu, ktorá vie, že pri objasňovaní trestného činu má dáta pol roka späť k dispozícii. A tak ich využíva.
Pre Slovensko, ktoré už riešenie našlo by celoeurópsky zásah nemusel byť vhodný, pretože by opäť prinášal pravidlá, ktoré by vzišli z diskusie všetkých členských krajín a menili by sa tie naše, ktoré v praxi fungujú už päť rokov.
zdroj foto: dw.com
