Rok 2018 sa mi zdá ako obdobie, keď sa EÚ snaží na rôznych frontoch bojovať voči zverejňovaniu informácií, ktoré hodnotí ako nelegálny alebo škodlivý obsah. Najmä obmedzenie kvôli autorskej ochrane a, teraz na sklonku roka, obmedzenie kvôli terorizmu, vzbudzujú najväčší rozruch.
Prevádzkovatelia internetových služieb pod tlakom?
Návrh nového Nariadenia o predchádzaní šíreniu teroristického obsahu online, čo je celý názov pripravenej úpravy, siaha svojimi chápadlami až k serverom prevádzkovateľov internetových služieb. Aj keď samotný text to už naznačuje, razantnosť jeho úpravy, a najmä obava o obmedzenie slobody prejavu, sú prítomné ako protiklad k pripravenému textu. Keďže, ako píše samotná Únia, teroristické činy sú už súčasťou online priestoru, je nevyhnutné, aby bola aj publikácia obsahu v tomto segmente plne kontrolovaná a v prípade zásahu má byť tento vykonaný okamžite. Návrh počíta s tým, že pri výskyte zakázaného obsahu je nutné ho od jeho nahlásenia zmazať do jednej hodiny. A toto je práve spor alebo skôr obava ohľadne celého textu. Aj keď sa predpokladá, že nahlásenie nelegálneho obsahu (teroristického) musí nariadiť oprávnený štátny orgán. Už iba samotný výkon vzbudzuje otázky, ako sa bude aplikovať striktne hodinové pravidlo na odstránenie? Napríklad, ak príde žiadosť v noci. Väčšina prevádzkovateľov, najmä menších, predsa nemá k dispozícii človeka na sledovanie správ 24 hodín denne.
Európska únia zároveň predpokladá, že sa má vytvoriť na úrovni štátov, teda aj u nás, systém opatrení alebo skôr sťažností proti odstráneniu obsahu, ktorý vlastne odstránený byť nemal. Mechanizmus by mal totiž fungovať tak, že určený štátny orgán vydá príkaz na odstránenie obsahu, ktorý vyhodnotí ako nelegálny (spojený s terorizmom) a prevádzkovateľ má po oznámení hodinu na jeho zmazanie. Môže sa však stať, že sa následne napríklad pred súdom bude celé konanie osoby, ktorá príspevky vkladala, hodnotiť a nebude konštatovaný záver o nezákonnosti spojenej s terorizmom. Obsah však už bude zmazaný, a to môže byť aj niekoľko rokov (vzhľadom na dĺžky našich súdnych konaní) po tom, ako sa tak stalo. Inak povedané, v našich podmienkach celkom zdĺhavý a, pre slobodu slova na internete, závažný zásah. Iste, nikto nebude schvaľovať terorizmus. Takýto obsah nemá čo na internetových fórach čo hľadať. Musíme však pripustiť, že nie je vždy jasne určená hranica, čo je a čo nie je podpora terorizmu. A to napriek tomu, že sú ich definície určené (Smernica EÚ 2017/541).
Obmedzovať alebo nechať?
Sloboda vyjadrenia svojich názorov je dnes celkom bežná a existuje množstvo foriem, ako to urobiť. Nechcem robiť prirovnanie k čínskemu modelu o kreditoch, Únia ide inou, vlastnou cestou. Avšak pred rokom, dvoma alebo aj piatimi boli formy vyjadrovania blízke tomu, čo máme dnes a zásadne sa nezmenili. Vtedy nebolo nutné každé konanie posudzovať a regulovať. Ak prispievateľ prekročí hranicu, riskuje postih (majetkový alebo aj trestný). Dnes však Únia vníma tento priestor inak a či ide o nelegálny (autorský) obsah alebo texty a vyjadrenia smerujúce k podpore terorizmu, zasahuje radikálne. Prax ukáže, aký majú takéto opatrenia prínos a či prispejú k vyčisteniu online sveta od toho, čo tam nemá byť.
