Pokazený mixér, roztrhnutá bunda či stolička s uvoľnenou nohou nemusia automaticky skončiť v odpade. V Nemecku na to myslia opravárske kluby a kaviarne, ktorých je už približne 1 800. Ľudia tam prídu so svojimi vecami a dobrovoľníci im bezplatne pomôžu s opravou, často aj s vlastným náradím.
Do podobného smeru ide aj Európska únia. Od júla 2025 platí právo na opravu, podľa ktorého musia výrobcovia pri mnohých domácich spotrebičoch zabezpečiť dostupné náhradné diely a nástroje počas životnosti výrobku. Zároveň nesmú brániť nezávislým servisom, napríklad softvérovými obmedzeniami.
Európska komisia odhaduje, že predčasné vyhadzovanie funkčných výrobkov vytvára ročne 35 miliónov ton odpadu a takmer 261 miliónov ton skleníkových plynov. Spotrebitelia v EÚ pritom ročne minú o približne 12 miliárd eur viac na nákup nových produktov, ako by stála ich oprava. Oprava smartfónu pritom ušetrí zhruba 7,3 kilogramu emisií oxidu uhličitého a v prípade bicykla ide o úsporu až 152 kilogramov emisií v porovnaní s výrobou nového.
