Mojím skutočne prvým vlastným telefónom bol niekedy v r. 2000 Ericsson A2618. Pamätám si, že umožňoval „skomponovať“ vlastnú vyzváňaciu melódiu a kamarát mi ich doň nahádzal hneď niekoľko. Približne o rok som ho vymenil za Trium Mars, malý telefón, ktorý mal skutočne vesmírne znejúce vyzváňacie tóny:-) Onedlho som telefón opäť menil. Objavila sa Nokia 5510, ktorá sa okamžite stala mojím snom a napriek vyššej cene (na vtedajšie pomery a moje zvyklosti:-) som si ju kúpil. Mala plnohodnotnú hardvérovú klávesnicu, 5 hier, 64 MB pamäte pre uloženie hudby a FM rádio. Tento telefón som vlastnil asi najdlhšie, približne 3 roky a jeden kus mám aj dnes vo svojej zbierke telefónov. Potom som zatúžil po zmene a po vtedy populárnych „vyklápačkách“, alebo „véčkach“. Samsung SGH-X450 bol môj prvý telefón s farebným displejom a mal batériu so závratnou kapacitou 250 mAh:-)

Z neho som prechádzal už na môj prvý smartfón, ktorým bola Nokia N73, smartfón z roku 2006 s 3,2 MPix fotoaparátom, stereoreproduktormi a operačným systémom Symbian. Zobral som si ju vtedy k paušálu a patrila k telefónom s najvyšším doplatkom, okolo 9 tisíc korún. Mnoho známych si vtedy ťukalo na čelo, ako som mohol za telefón vysoliť toľko peňazí (väčšina ľudí si vtedy brala mobily za korunu, prípadne len s doplatkom do pár stoviek), ale nikdy som túto investíciu neoľutoval. Práve kvôli N73 som sa intenzívne začal zaujímať o smartfóny, blúdiť po fórach, skúšať nové aplikácie a programy, ktoré sa v tom čase nedali jednoducho stiahnuť z centrálneho internetového obchodu, ako je tomu dnes. Neskôr som si k nej dokúpil navigačný modul a objavil čaro mobilných navigačných aplikácií, na ktoré nedám dopustiť dodnes. No a spomínam si aj na aktualizáciu firmware, čo bolo v tom čase malé dobrodružstvo s nie celkom istým výsledkom a šlo to jedine cez program v PC. Túto Nokiu mám dodnes v zbierke a stále je plne funkčná.

Po dvoch rokoch som N73 vymenil za iPhone 3G, ktorý som mal niečo vyše roka. Opäť to bola pre mňa veľká škola a tento smartfón mi vlastne priblížil svet mobilných technológií, ako ho poznáme dnes. Hoci mal oproti N73 viacero obmedzení a veľmi mi chýbala hlavne hlasová turn-by-turn navigácia, ktorú iPhony dostali až neskôr, vďaka jailbreaku som si ho prispôsobil do veľkej miery podľa svojich predstáv a dodnes s láskou spomínam na Cydiu:-)

Po iPhone som sa na veľmi krátke obdobie, asi pol roka, vrátil k Nokii a modelu 5800 Xpress Music. Jeho najväčšou prednosťou boli pre mňa kvalitné stereoreproduktory, ktoré som roky považoval za neprekonané. V tom čase som však už veľmi poškuľoval po Androide a v roku 2010 som si kúpil svoj prvý takýto telefón – HTC Desire. Operačný systém Android mi okamžite „sadol“, hoci mal dosť „detských chorôb“ ako napríklad nemožnosť presúvať aplikácie na pamäťovú kartu, čo bol pri približne 160 MB dostupnej pamäte v Desire dosť problém. Koncom roka som tento telefón vymenil za novší model Desire HD, ktorý mal väčší displej, väčšie úložisko, o niečo výkonnejší procesor či pokročilejšiu dotykovú plochu.

Po roku a pol som opäť dostal chuť na nový telefón a tentoraz som si vybral jeden z prvých tabletofónov, Samsung Galaxy Note 1. „Lopaťák“, ako ho familiárne nazýval jeden z mojich kamarátov, mi dobre slúžil vyše roka a pol a práve na ňom som si zvykol na pohodlie veľkých displejov. Vymenil som ho potom za HTC One M7, ktoré mi za dobrú cenu predal môj kolega (ďakujem, Fero:-) a bol to najplynulejší telefón, aký som kedy vlastnil. Vyzdvihnúť musím aj jeho stereoreproduktory, ktoré u mňa po rokoch v kvalite prekonali Nokiu 5800 Xpress Music.

V súčasnosti vlastním LG G2, ktoré mi predal druhý kolega (vďaka, Ondro:-). Zatiaľ mi plne vyhovuje a nemám dôvod meniť ho za niečo novšie, úžasnou funkciou je hlavne možnosť aktivovať displej poklepaním, neviem si to vynachváliť a je dobre, že túto funkciu má vo svojich telefónoch stále viac výrobcov.

Čo sa týka budúcnosti, ešte vôbec netuším, aký telefón si vyberiem, rozhodne však s nejakým väčším displejom, minimálne 5,5 palca. No a samozrejme, bude to Android:-) Oceňujem prednosti konkurenčného iOS a Windows Phone, ale pre mňa sú v mnohých smeroch príliš obmedzujúce a neviem si už predstaviť, že by som mal iný telefón ako s Androidom. Na záver ešte spomeniem telefóny, ktoré som chcel vlastniť a z rôznych dôvodov som si ich nekúpil (vlastne z jediného dôvodu – financií:-) Bola to hlavne Nokia 3310, Nokia 3510, N95 či Siemens S35. Paradoxne, väčšinu z nich už teraz mám a patrí im čestné miesto v mojej zbierke.

Matúš Kapusta – Mojím úplne prvý telefónom bol vtedy neznámy model Philips Fisio 820, ktorý mal farebný displej a polyfonické zvonenia, čo bol na tú dobu naozaj nadštandard. Po chvíli ma ale omrzel a vyskúšal som si aj legendárnu Nokiu 3310. Nasledovali už rozumnejšie telefóny Nokia 6030, Nokia 6020 a môj prvý telefón s MP3 a stále najobľúbenejší model Sony Ericsson K550i. Telefón mal super fotoaparát, dvojitý blesk, nádherné modré podsvietenie a doteraz ho máme v domácnosti a stále funguje. Nasledoval môj prvý kontakt s dotykovým displejom v podobe Samsungu Monte a potom som sa už vrhol na Android. HTC One X som používal asi rok a teraz mám už asi rok a pol HTC One M7, pričom stále ma nepresvedčil žiaden nový model natoľko, že by som svoje obľúbené One vymenil. Používam aj redakčnú Nokiu Lumiu 630, ktorú potrebujem kvôli práci na MojWindows.sk a vďaka ktorej som sa zoznámil aj s touto platformou. Ak by som si mal vybrať telefón, ktorý som vždy chcel a nikdy nemal, tak by ním bola Nokia N95, ktorá ponúkala naozaj parádnu výbavu a obrovský displej a ktorý ešte donedávna s obľubou používali viacerí moji známi.