Aká je digitálna gramotnosť obyvateľstva na Slovensku? Tak touto otázkou sa zaoberá Inštitút pre verejné otázky (IVO), ktorý každoročne vyhlasuje výsledky analyticko-monitorovacieho projektu s názvom Digitálna gramotnosť na Slovensku. Projekt od roku 2005 mapuje jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT).
Podiel digitálne gramotných, teda takých, ktorí majú skúsenosti s ovládaním moderných informačných technológií, stúpol v porovnaní s rokom 2011 zo 76 % na 79 %. Vyplýva to zo zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z marca 2013, ktorý sa uskutočnil na výberovej vzorke 1 079 respondentov starších ako 14 rokov.
Jeho výsledky ďalej ukázali, že v porovnaní s rokom 2011 urobili významný posun predovšetkým „digitálne slabšie“ sociálne prostredia. Stúpol najmä podiel digitálne gramotných z radov strednej a staršej generácie. Napríklad u 45 – 54 ročných zo 78 % na 88 %, u 55 – 59 ročných zo 65 % na 73 % a 60 a viacročných z 29 % na 37 %. Digitálne gramotných je v porovnaní s rokom 2011 o čosi viac aj v radoch manuálne pracujúcich (ich podiel stúpol zo 79 % na 87 %), nízko vzdelaných (z 52 % na 63 %), či v domácnostiach s nízkym príjmom (z 55 % na 61 %).
Za uplynulé dva roky sa zvýšila aj úroveň digitálnej gramotnosti – teda to, ako dobre či zle vieme s modernými IKT pracovať. Na rozdiel od rokov 2009 a 2011 kedy sme boli svedkami stagnácie, aktuálne výsledky naznačujú pozitívny trend. Úroveň digitálnej gramotnosti v roku 2013 dosiahla 0,47 bodu. Inak povedané, populácia Slovenska nad 14 rokov by v súčasnosti za svoje digitálne zručnosti dostala 47 zo 100 možných bodov.
Údaje z roku 2013 ukázali, že výrazné zlepšenie nastalo predovšetkým v oblasti zvládania hardvéru. Napríklad v práci s prenosnými počítačmi, tabletmi, smartfónmi; v práci so skenerom; v zapisovaní údajov na prenosné médium; v inštalovaní periférnych zariadení k PC či v pripojení počítača k internetu. V oblasti využívania aplikácií sme pokročili najmä v práci s internetovými prehliadačmi, v inštalovaní softvéru a v správe počítača. Spomedzi schopností pracovať s informáciami a službami sme sa zlepšili v internetbankingu a e-shoppingu. V komunikačných schopnostiach zasa rástli tie, ktoré majú v posledných rokoch všeobecne vysokú popularitu – sociálne siete a internetová telefónia. Oproti roku 2007, stúpla gramotnosť Slovákov pri práci s prenosnými mobilnými zariadeniami z 0,3 na 0,54 bodu.
Za problematické možno naopak považovať užívateľské správanie v kyberpriestore. Index digitálnej bezpečnosti zostavený z 11 najdôležitejších bezpečnostných zásad pri práci s IKT dosiahol iba 0,41 bodu. Inými slovami, ich správanie možno označiť za skôr rizikové ako bezpečné.
Zdroj: TS
KE a BB Krajom znizuje gramotnost velka komunita ciganov.
a co potom presovsky? Tam ich je najviac…
Najsmutnejsia je tato veta:
“Index digitálnej bezpečnosti dosiahol iba 0,41 bodu.”
Darmo maju ludia “skusenost” s pracou na PC, ked naletia na phishing, spustia si “fotku” s koncovkou exe, alebo s radostou preposielaju scamy aj spolu s celym zoznamom adries predoslych prijemcov…