Budúcnosť mobilných zariadení by mohla určovať nová technológia pre výrobu čipov využívajúca tzv. uhlíkové nanotrubice. Tieto by sa mali zaslúžiť o vznik nových supervýkonných mobilných zariadení, ktoré by svojim výkonom mohli konkurovať aj superpočítaču Watson od IBM. H.S. Ten v súčasnosti pozostáva z 2880 procesorových jadier POWER7 taktovaných na 3,5GHz a má 16 terabajtov pamäte RAM. Jeho spotreba stúpa do závratných výšin, a to až na úroveň 175KW.
Takýto výkon by sme podľa Philipa Wonga zo Standfordskej univerzity mohli v mobilných zariadeniach dosiahnuť pomocou novej 3D architektúry čipov. Tá ma pozostávať z niekoľkých vrstiev prekladaných rezistívnymi a magnetickými RAM spolu s logickými vrstvami tvorenými z 1D a 2D tranzistorov riadených elektrickým poľom. Samozrejme, nečakajte, že v nasledovných rokoch bude podobná technológia dostupná, vývoj supervýkonných čipov je len vo svojich počiatkoch a pohybuje sa skôr v teoretickej rovine. Ako Wong povedal, materiál, ktorý je potrebný na ich výrobu sa momentálne potýka s veľkými technickými problémami. V dnešných fabrikách s ním zatiaľ nevedia dobre pracovať a potrebné je aj zvýšiť čistotu materiálu.
Philip Wong však nie je jediný, kto pracuje na vývoji nových čipov. Pracuje na nich totižto aj svetoznáma spoločnosť IBM, ktorej sa už podarilo vytvoriť CNT (Carbon Nanotubes) procesory s 10-tisíc tranzistormi. To je však stále veľmi málo a ubehnú ešte roky, kým sa podarí vytvoriť čipy s miliónmi, či miliardami tranzistorov, ktoré sa nachádzajú v dnešných mobilných, či počítačových procesoroch. Minimálne na poli počítačov súperia s CNT čipmi napríklad quantové alebo optické počítače. Každopádne, bude veľmi zaujímavé sledovať, kam až výkon v mobilných zariadeniach porastie. Veríme, že v budúcnosti by sa smartfóny mohli stať univerzálnymi zariadeniami, ktoré vďaka vysokému výkonu a vyspelému operačnému systému, umožnia používateľom vykonávať rovnaké činnosti ako klasické počítače alebo notebooky.
Len pre zaujímavosť, prvý CNT tranzistor bol vyrobený už v roku 1990. Od tej doby však ich vývoj napredoval len veľmi pomaly a ani doteraz sa ich nepodarilo využiť pri výrobe čipov so stovkami či miliardami tranzistorov.
Zdroj: eetasia
1. vykon, ktory by aj tak nikto nevyuzil
2. 175 KW na baterke je blbosť
3. tato technologia sa dostane do obchodov najskor tak asi o 50 rokov najskor ak vobec
1. že to TY nevieš využiť, ešte neznamená, že to nevyužije nikto
2. si snáď robíš prdel, alebo si budú robiť prdel z teba – prečítaj si článok radšej ešte raz
3. o tom by šlo diskutovať, ale ja im dávam tak 10 rokov, ale vzhľadom na vývoj technológií by nás mohli prekvapiť hádam aj skôr
K tej dvojke: Tých 175kW má superpočítač Watson. Článok je o tom, ako chcú vyrobiť mobilné zariadenie s rovnakým VÝPOČTOVÝM výkonom ako Watson. Nech bude mať spotrebu povedzme 5W.
Však aj pred 20+ rokmi som mal počítač PP-06 s 4.77MHz procesorom 8086 a 640kB RAM a 20MB 5.25″ HDD (áno 20MB, to nie je chyba). Dnes je úplne v pohodičke mať doma aj 20TB (napr 10ks 2TB USB 2.5″ diskov, ktorých spotreba bude identická ako ten jeden starý dvadsaťmegáč), čo je 1048576krát viac – čiže len keby som mal vtedy toľko harddiskov, aby som dosiahol dnešnú kapacitu, mal by som spotrebu asi 10MW (megawatt)! Čiže vôbec nepochybujem, že tamten výkonný superpočítač bude o 10 rokov historická haraburda, ako niekdajšie halové elektrónkové superpočítače, ktoré majú výkon asi ako lepšia kalkulačka.
áno, v tej dvojke mám chybu, ale ja som skôr myslel, že pri takej spotrebe to nemá žiadna terajšia batéria vreckovej veľkosti šancu utiahnuť :)
No, v prvom rade ide o to, že zariadenie bude mať spotrebu takú, ako dnešné mobily (nech kapku vyššiu), ale výpočtový výkon ako Watson. No a kým to vyvinú, aj batérie budú ďaleko silnejšie. Už dnes máme projekty – automobilka Tesla a ich Model S s dojazdom 500km – už teraz vyvýjajú batériu s dojazdom 3000km a bude to čoskoro…
Počul som aj o hliníkovo-kyslíkových či zinkovo-kyslíkových batériach, ktoré pri rovnakých rozmeroch budú mať aj 10-násobnú kapacitu a nižšiu hmotnosť, a dokonca nižšie náklady na výrobu.
V každom prípade, silnejšia batéria tu bude skôr, ako “vreckový Watson”, takže toho by som sa určite nebál… ;-)
no bodaj by bolo ako ty hovoríš :)
S takou mašinou by sa parádne ťažili bitcoiny