Budúcnosť mobilných zariadení by mohla určovať nová technológia pre výrobu čipov využívajúca tzv. uhlíkové nanotrubice. Tieto by sa mali zaslúžiť o vznik nových supervýkonných mobilných zariadení, ktoré by svojim výkonom mohli konkurovať aj superpočítaču Watson od IBM. H.S. Ten v súčasnosti pozostáva z 2880 procesorových jadier POWER7 taktovaných na 3,5GHz a má 16 terabajtov pamäte RAM. Jeho spotreba stúpa do závratných výšin, a to až na úroveň 175KW.
Takýto výkon by sme podľa Philipa Wonga zo Standfordskej univerzity mohli v mobilných zariadeniach dosiahnuť pomocou novej 3D architektúry čipov. Tá ma pozostávať z niekoľkých vrstiev prekladaných rezistívnymi a magnetickými RAM spolu s logickými vrstvami tvorenými z 1D a 2D tranzistorov riadených elektrickým poľom. Samozrejme, nečakajte, že v nasledovných rokoch bude podobná technológia dostupná, vývoj supervýkonných čipov je len vo svojich počiatkoch a pohybuje sa skôr v teoretickej rovine. Ako Wong povedal, materiál, ktorý je potrebný na ich výrobu sa momentálne potýka s veľkými technickými problémami. V dnešných fabrikách s ním zatiaľ nevedia dobre pracovať a potrebné je aj zvýšiť čistotu materiálu.
Philip Wong však nie je jediný, kto pracuje na vývoji nových čipov. Pracuje na nich totižto aj svetoznáma spoločnosť IBM, ktorej sa už podarilo vytvoriť CNT (Carbon Nanotubes) procesory s 10-tisíc tranzistormi. To je však stále veľmi málo a ubehnú ešte roky, kým sa podarí vytvoriť čipy s miliónmi, či miliardami tranzistorov, ktoré sa nachádzajú v dnešných mobilných, či počítačových procesoroch. Minimálne na poli počítačov súperia s CNT čipmi napríklad quantové alebo optické počítače. Každopádne, bude veľmi zaujímavé sledovať, kam až výkon v mobilných zariadeniach porastie. Veríme, že v budúcnosti by sa smartfóny mohli stať univerzálnymi zariadeniami, ktoré vďaka vysokému výkonu a vyspelému operačnému systému, umožnia používateľom vykonávať rovnaké činnosti ako klasické počítače alebo notebooky.
Len pre zaujímavosť, prvý CNT tranzistor bol vyrobený už v roku 1990. Od tej doby však ich vývoj napredoval len veľmi pomaly a ani doteraz sa ich nepodarilo využiť pri výrobe čipov so stovkami či miliardami tranzistorov.
Zdroj: eetasia
