Na minulotýždňovej tlačovej konferencii usporiadanej mBank sme sa dozvedeli viacero zaujímavých detailov z prostredia online platieb. Nikoho zrejme neprekvapí, že Slovákov viac než bezpečnosť zaujíma cena tovaru. Pri vidine lacného produktu zabúdajú na ostražitosť.
Pritom práve podvodné e-shopy lákajú nízkou cenovkou, lebo vedia, že práve to je pre zákazníkov atraktívne. Online nákupy sú pre väčšinu Slovákov bežnou súčasťou dňa. Objednávame z gauča, večer pred spaním, počas prestávky v práci, niektorí dokonca aj na toalete, a často aj v situáciách, keď sa na nákup naplno nesústredíme. Práve to však nahráva podvodníkom.
Nový prieskum agentúry Focus pre mBank ukazuje zaujímavý rozpor. Slováci si v online priestore veria, no ich správanie tomu nie vždy zodpovedá. Až 81 % ľudí tvrdí, že vie, ako si na internete chrániť financie. Aká je realita? S podvodným e-shopom má skúsenosť 44 % nakupujúcich a 12 % ľudí už kvôli nemu prišlo o peniaze.
Najväčším lákadlom je stále nízka cena
Podvodné e-shopy často fungujú jednoducho. Ponúknu známu značku, lákavú zľavu alebo produkt, ktorý je inde drahší či vypredaný. Mnohí zákazníci potom riešia hlavne cenu a menej sa zaujímajú o to, či obchod vôbec poznajú.
Podľa prieskumu si len 17 % ľudí pri nákupe všíma, či daný e-shop pozná. Naopak, až 74 % zákazníkov kontroluje recenzie. To je dobrý zvyk, no nemusí stačiť. Recenzie môžu byť falošné alebo skopírované z iných stránok. Pri neznámom obchode sa preto oplatí pozrieť aj kontaktné údaje, obchodné podmienky, doménu webu a spôsob platby.
Nakupujeme pohodlne, ale často menej pozorne
Rziko nerastie len kvôli technológiám. Veľkú úlohu má aj ľudské správanie. Viac než polovica Slovákov najradšej nakupuje z gauča a viac než tretina vybavuje objednávky večer alebo v noci. Vtedy sme unavení, menej sústredení a ľahšie podľahneme pocitu, že ponuka platí len chvíľu.
Práve časový tlak patrí medzi najčastejšie triky útočníkov. Falošný e-shop alebo podvodná správa sa snaží vyvolať dojem, že treba konať okamžite. Typické sú hlášky o posledných kusoch, končiacej zľave alebo probléme s účtom. Skrátka – nátlak.
Umelá inteligencia podvody ešte zlepšuje
Podvodníci dnes využívajú aj nástroje umelej inteligencie. Vďaka nim vedia vytvoriť presvedčivejšie texty, falošné weby alebo dokonca videá, ktoré pôsobia dôveryhodne. Chýbajúce či zvláštne preklady, podľa ktorých sa dali podvodné stránky kedysi ľahšie odhaliť, už nemusia byť také viditeľné.
To však neznamená, že používateľ je bez šance. Základom zostáva zdravá nedôvera. Ak je cena podozrivo nízka, obchod nepoznáte alebo stránka vyžaduje netypické údaje, je lepšie nákup zastaviť a overiť si informácie inde.
Heslá, verejná Wi-Fi a uložené údaje v prehliadači
Prieskum ukázal aj ďalšie slabé miesta. O tom, že by ste mali používať len silné heslá, asi viete. Aj podľa prieskumu ich pozná väčšina ľudí, no v praxi ich používa len 68 % opýtaných. Tretina Slovákov si heslá ukladá do prehliadača a až 42 % ľudí bežne nakupuje cez nezabezpečenú verejnú Wi-Fi. Toto nikdy nerobte.
To je problém hlavne pri platbách kartou alebo prihlasovaní do účtov. Verejné siete v nákupných centrách, kaviarňach či hoteloch nemusia byť bezpečné. Pri platbách je vhodnejšie použiť mobilné dáta alebo dôveryhodnú domácu sieť. Dôležitým prvkom pri zabezpečenej komunikácii je využívanie VPN pripojenia.
Pri mojich častých cestách po Slovensku aj do zahraničia vždy využívam kombináciu mobilného dátového pripojenia a k tomu zapnutú VPN-ku. Telefón používam ako hotspot pre notebook. Paušál s neobmedzeným internetom je pre mňa "lacnejší" než prípadná strata financií pri krádeži dát zo slabo zabezpečenej siete.
Súčasťou tlačovej konferencie bola aj demonštrácia prelomenia hesla zloženého z malých aj veľkých písmen, číslic a znakov. Šesťmiestne heslo, ktoré by sme mohli považovať za silné, prelomil etický hacker za sedem sekúnd. Práve dĺžka hesla je pri snahe o prelomenie hesla dôležitá. Odporúčame používať aspoň desaťmiestne.
Čo robiť, keď máte podozrenie na podvod
Ak ste zadali údaje z karty na podozrivej stránke alebo ste naleteli falošnému e-shopu, prvým krokom by mala byť blokácia karty. Podľa prieskumu by to urobilo 52 % Slovákov. Následne je vhodné kontaktovať banku a situáciu riešiť čo najskôr.
Nikdy by ste nemali nikomu dávať svoje prihlasovacie údaje, PIN kódy ani autorizačné kódy. Platí to aj vtedy, ak sa druhá strana tvári ako banka, polícia alebo iná dôveryhodná inštitúcia. Viaceré banky už ponúkajú overenie hovoru, či ide naozaj o telefonát pracovníka banky.
Mohlo by vás zaujímať:
- Google Fotky dostali funkciu, ktorú používatelia žiadali roky
- Najpredávanejšie smartfóny, prehrievajúce sa Samsungy aj zaujímavý trik pre Android Auto | Prehľad týždňa
- YouTube sprístupňuje populárnu prémiovú funkciu pre všetkých zadarmo
Ochrana začína ešte pred platbou
Banky dnes ponúkajú viacero bezpečnostných prvkov. mBank spomína okrem overenia volajúceho alebo e-mailu priamo v mobilnej aplikácii aj samostatnú digitálnu kartu určenú len na internetové nákupy, ktorú máte oddelenú od hlavného účtu.
Najdôležitejšia ochrana je však stále na strane používateľa, teda na vás. Pri nákupoch sa oplatí spomaliť, overiť si obchod a nepodľahnúť pocitu, že výhodná ponuka zmizne za pár minút. Práve krátka pauza pred platbou môže rozhodnúť o tom, či peniaze skončia u predajcu alebo u podvodníka.
