Kúpený telefón sa po dvoch mesiacoch pokazil, no predajca reklamáciu neuzná. Dôvody sú mnohokrát čarovné, viacerí predajcovia majú neskutočnú fantáziu. A nezriedka sa spoliehajú na to, že spotrebiteľ sa nebude kvôli niekoľkým eurám obracať na súd. Aj keď je cenovka na smartfóne vždy minimálne od 200 EUR vyššie, je pravda, že sporov je v tejto oblasti málo. Je tu však ešte jedna možnosť, ktorá sa už vyše roka uplatňuje, no málokto vôbec o nej počul. Tak to skúsime napraviť.
Povinnosť predajcu informovať
Na úvod je dobre zdôrazniť, že prvý, kto ma musí pri kúpe, napríklad cez e-shop informovať o možnosti alternatívneho riešenia sporov, je samotný predajca. Pod označením alternatívne riešenie sporov je práve myslená možnosť, kedy sa síce vyhnem súdu, no domôžem sa svojich práv inak. Hlavná povinnosť, ktorá zaťažuje môjho predajcu je obsiahnutá v zákone (§ 10a ods. 1 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa) a znie nasledovne:
„Predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.“
Prešiel som si svoje objednávky za posledných šesť mesiacov, a túto informáciu som objavil iba pri jednom z predajcov, kde som nakupoval. Napriek už ročnej dobe, počas ktorej sa táto povinnosť uplatňuje, na mojom osobnom prípade vidieť, že to mnohí podceňujú, nevedia o tom, alebo im to je proste jedno. Tiež je vhodné vedieť, že aj okrem národného prvku, teda situácie, kedy mám predajcu usadeného na Slovensku, môžem nakúpiť a riešiť problém aj inde v rámci EÚ. Preto podľa zákona každý spotrebiteľ má právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia sporov u nás a v prípade cezhraničného sporu má spotrebiteľ právo obrátiť sa na Európske spotrebiteľské centrum, ktoré mu poskytne adresu na doručovanie, elektronickú adresu alebo telefonický kontakt na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný na riešenie jeho sporu.
Teda už pri kúpe vysnívaného smartfónu alebo tabletu by som mal vedieť, na koho sa môžem obrátiť v prípade sporu s predajcom. Dokonca máme osobitný zákon (Zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov), z ktorého zistíme, ako celý mechanizmus funguje a kedy ho vlastne môžeme využívať.
Nákupy z kamenných a tiež internetových obchodov rieši prioritne Slovenská obchodná inšpekcia. Tá je teda pre nákupy u nás hlavným subjektom, ktorý je oprávnený prejednať a vyriešiť spor kupujúceho (spotrebiteľa) s jeho predajcom. Tento mechanizmus je prístupný iba pre spotrebiteľa, teda musí on sám konanie iniciovať. Predajca toto právo nemá, čiže ak by bola situácia otočená, predajca sa môže obrátiť iba na súd. Avšak, ani kupujúci, ak už využije túto možnosť, nezamedzí si tým možnosť na súd sa obrátiť. A to kedykoľvek, aj počas prejednávania sporu alternatívne pred Slovenskou obchodnou inšpekciou.
Prejednanie bez poplatkov u väčšiny subjektov
Ak sa už spor s predajcom vyskytne, tak táto forma alternatívneho riešenia sporu je bez poplatku. Zákon totiž jasne uvádza, že poplatky za podanie návrhu sa nevyberajú, čo je rozdiel oproti návrhu podanému na súd. Je tu však výnimka, ktorá umožňuje za návrh predsa len vyžiadať od spotrebiteľa sumu, ktorá nesmie byť vyššia ako 5 EUR.
A kto teda alternatívne riešenie sporov robí? Prioritne, ako som už uviedol, je to Slovenská obchodná inšpekcia a okrem nej, ešte ďalších šesť subjektov, ktoré sú uvedené v zozname Ministerstva hospodárstva SR. Nie každý z nich je však oprávnený prejednať spor spojený s kúpou telefónu alebo tabletu. A predpokladám, že väčšina spotrebiteľov, sa obráti aj tak na SOI, pretože ju proste poznajú a majú k nej zrejme aj najväčšiu dôveru.
Ak máme teda rozhodnutie, že do sporu s predajcom ideme, vyberieme si subjekt, ktorý spor prejedná. Potom nasledujú procesné podmienky a pravidlá, za akých sa návrh podáva. O tom viac nabudúce, kde si predstavíme aj výsledok, ktorý z prejednania vzíde. Aby bolo možné sa vždy rozhodnúť, či s týmto spôsobom tráviť čas, alebo ideme rovno do sporu súdneho.
Na dnes si stačí poznačiť, že je tu možnosť alternatívneho riešenie sporu, napríklad z neuznanej reklamácie, ktorú jednak môžeme iniciovať a zároveň nás o nej musí predajca poučiť. Ako to celé funguje už nabudúce, v pokračovaní článku.
