Každý deň využívame technológie bez toho, aby sme sa zamysleli nad tým, akú daň si ich fungovanie vyberá na našej planéte. Vykonať Google vyhľadávanie sa zdá ako nevinná činnosť, no ak si uvedomíme, že takéto úkony robia denne stovky miliónov ľudí po celom svete, výsledný dopad na životné prostredie už vôbec nie je zanedbateľný. A čo sa stane, keď do toho pridáme umelú inteligenciu? Realita je taká, že interakcia s AI – napríklad cez chatboty ako ChatGPT či cez funkcie zabudované priamo do vyhľadávačov – je často energeticky náročnejšia, než samotné vyhľadávanie. Pôvodný článok na túto tému zverejnil portál Android Police.
Tréning AI niečo stojí – a nie len peniaze
Základným problémom umelej inteligencie je obrovská spotreba energie počas tréningu modelov. Ide o proces, ktorý trvá týždne až mesiace, pričom počas neho sa využívajú tisíce grafických alebo tenzorových procesorov (GPU / TPU), ktoré bežia v nepretržitých cykloch a spotrebúvajú elektrinu v megawatthodinách. Podľa výskumu publikovaného v Harvard Business Review, takéto trénovanie môže spôsobiť emisie porovnateľné s ročnou spotrebou niekoľkých stoviek amerických domácností.
Okrem elektrickej energie je pri tréningu využívané aj obrovské množstvo vody. Voda je potrebná najmä na chladenie výkonného hardvéru v dátových centrách. Lenže voda nie je nekonečný zdroj. Ak budeme pokračovať v budovaní a prevádzkovaní týchto energeticky náročných systémov v takomto tempe, riziko vyčerpania prírodných zdrojov bude čoraz vyššie.
Dátové centrá: Srdce AI, no aj tichý znečisťovateľ
Umelá inteligencia potrebuje zázemie – a tým sú práve dátové centrá. Tie tvoria základnú infraštruktúru, bez ktorej by moderné AI systémy neexistovali. Lenže ich prevádzka je mimoriadne náročná nielen z energetického, ale aj ekologického hľadiska. Na stavbu jedného výkonného servera sa použijú stovky kilogramov rôznych surovín, vrátane vzácnych kovov. Elektronický odpad, ktorý po čase vzniká, obsahuje nebezpečné látky ako ortuť či olovo, ktoré pri úniku do prírody spôsobujú rozsiahle ekologické škody – od poškodzovania nervového systému živočíchov po znečistenie pôdy a vody.
Zároveň je stále veľmi časté, že takéto dátové centrá čerpajú energiu z fosílnych palív – uhlia, ropy či zemného plynu. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry pochádza až 75 % globálnych emisií skleníkových plynov z týchto neobnoviteľných zdrojov. Zmena smerom k obnoviteľnej energii je pomalá a zatiaľ nie je dostatočne rozsiahla na to, aby pokryla potreby AI technológií.
Bežné používanie AI má svoj vlastný účet
Aj keď sa nevenujeme vývoju alebo trénovaniu modelov, naše každodenné používanie umelej inteligencie zanecháva stopu. Každý prompt zadaný AI systému, či už cez mobil alebo počítač, znamená výpočtovú operáciu v dátovom centre. A tá spotrebuje energiu.
Odhaduje sa, že jeden dotaz položený ChatGPT môže spotrebovať až 10-krát viac elektrickej energie ako bežné vyhľadávanie na Google. Pokročilé AI funkcie, ako sú sumarizácie textu či generovanie odpovedí priamo vo vyhľadávači (napríklad AI Overviews v Google), sú ešte náročnejšie – ich generovanie môže spotrebovať až 30-násobok energie v porovnaní s jednoduchým načítaním webovej stránky.
Aj keď technologické firmy pracujú na optimalizácii (napríklad Google tvrdí, že náklady na generovanie odpovedí klesli o 80 % oproti počiatočným hodnotám), celkový dopad je stále významný. Najmä ak si uvedomíme, koľko miliónov používateľov s týmito systémami denne interaguje.
Výroba AI zariadení je tiež problém
Nie je to len o softvéri. Aby AI fungovala, potrebujeme výkonný hardvér – servery, ale aj zariadenia pre koncových používateľov ako smartfóny, inteligentné hodinky, domáce asistentky či smart chladničky. Každé takéto zariadenie si vyžaduje náročný výrobný proces vrátane ťažby surovín a ich spracovania, čo opäť zaťažuje životné prostredie. Dopyt po nových zariadeniach vytvára tlak na výrobcov, aby produkovali viac a rýchlejšie. A to znamená viac emisií, viac energie, viac odpadu.
Tak čo s tým? Máme vôbec možnosť niečo zmeniť?
Pre bežného používateľa je situácia frustrujúca. Nemáme možnosť ovplyvniť, akým spôsobom firmy budujú dátové centrá alebo vyrábajú hardvér. A zároveň sa technológiám nevieme ani vyhýbať – žijeme v digitálnom svete, kde je internet, cloud a umelá inteligencia súčasťou každodenného života. To však neznamená, že sme úplne bezmocní.
Aj malé rozhodnutia môžu pomôcť. Namiesto častého generovania zbytočných odpovedí môžeme AI používať cielene. Môžeme sa rozhodnúť pre dlhšie využívanie jedného zariadenia namiesto každoročnej výmeny. Môžeme dať prednosť aplikáciám a službám, ktoré sú navrhnuté s ohľadom na energetickú efektivitu. A v neposlednom rade – môžeme tlačiť na firmy, aby zverejňovali informácie o svojej environmentálnej politike a investovali do zelenejších riešení.
Technológie nie sú zlé, no ich cena je vyššia, než sa zdá
Umelá inteligencia má potenciál meniť svet k lepšiemu – zefektívniť zdravotníctvo zlepšiť vzdelávanie či pomôcť pri vedeckom výskume. No nesmieme pri tom zatvárať oči pred ekologickým účtom, ktorý so sebou nesie. Pokiaľ nebudeme brať do úvahy aj tento aspekt, technologický pokrok bude vždy sprevádzaný tieňom, ktorý bude rásť spolu s ním.
Mohlo by vás zaujímať:
- WhatsApp pre Android umožní skenovanie dokumentov
- Zadný fotoaparát Xiaomi 16 Pro Max má dostať užitočnú funkcionalitu
- Tieto smartfóny Motorola dostanú aktualizáciu na Android 16
Diskutovať o tomto článku môžete aj na našej stránke AndroidForum. Ak hľadáte odpoveď na problém so svojím mobilným zariadením, aplikáciou alebo príslušenstvom, opýtajte sa v našom novom AndroidFóre.
