Po minuloročnej cyklotúre: Z Bratislavy do Paríža som sa rozhodol, že tento rok si prejdem na bicykli Slovensko, od západu až po najvýchodnejší bod Slovenska, Novú Sedlicu.
Na cestu som vyštartoval práve v čase, keď boli záplavy v plnom prúde, o čom som sa presvedčil hneď v prvý deň cesty. Ako som zistil, niektoré cesty cez ktoré ma nasmerovala navigácia boli zatopené a musel som hľadať alternatívne trasy. Ponaučenie: navigácia je super vec, ale nevie nič o záplavách :)
Prvý deň som si to namieril zo Šale do Patiniec, k najjužnejšiemu bodu Slovenska. Cesta ubehla celkom dobre, problém nastal pri hľadaní ubytovania. V Patinciach je veľa možností ubytovania, tak som si myslel, že nájsť ho bude “brnkačka”. Ale keď som dorazil k pomerne veľkému penziónu, dozvedel som sa, že ešte “nie je sezóna” a neubytovávajú. K dispozícii bol aj jeden hotel, tam však pýtali za noc 120 eur :) Hľadaním ubytovania som zabil asi 2 hodiny a chytila ma prvá búrka. Nakoniec som natrafil na veľmi milého majiteľa hotela, ktorý ma presvedčil, že aj na Slovensku sú ľudia, ktorých práca baví a vedia ako sa starať o zákazníka.
Malá odbočka k ubytovaniu
Keďže všade okolo mňa bolo vidieť príznaky záplav (voda, komáre, výluky) a skoro každý deň som sa dostal do kontaktu s plnohodnotnou búrkou, rozhodol som sa, že radšej budem spávať pod strechou a v rámci možností za rozumný peniaz. Na núdzové prenocovanie som mal so sebou celtu a spacák (ktoré som nakoniec ani nepoužil). Keď som pred cestou plánoval trasu, vyberal som si mestá, cez ktoré chcem ísť. Čoskoro som však zistil, že trasu budem musieť prispôsobiť mestám, kde sa bude dať zohnať ubytovanie. Čo často znamenalo odkloniť sa od naplánovanej trasy aj o niekoľko kilometrov.
Ďalší problém som mal s hľadaním ubytovania. V podstate sa mi nepodarilo nájsť žiadny portál alebo mobilnú aplikáciu, ktorá by umožnovala jednoducho vyhľadávať a rezervovať ubytovanie. Takže nakoniec mi musela pomáhať “priateľka na telefóne”, ktorá hľadala na Googli ubytovanie a následne obvolávala jednotlivé ponuky. Ak nemáte prehnané nároky, dá sa zohnať ubytovanie za cca 10-12 eur na noc napr. na internátoch, označované tiež ako turistické ubytovne.
V niektorých častiach Slovenska mi bolo odporučené, aby som si bicykel radšej zobral priamo na izbu.
Technika
So sebou som mal dva telefóny, jeden HTC Desire HD a záložnú Motorolu defy. Na bicykli som mal namontovaný držiak na telefón, čo mi veľmi pomohlo pri navigácii. Minulý rok som nosil telefón vo vrecku, lebo som nemal držiak, ale stále vyťahovanie mobilu z vrecka bolo dosť otravné. Motorolu defy som mal so sebou pre prípad núdze. Ak by sa primárny mobil pokazil, poslúžila by ako záloha. Z minulosti už viem, že stačí pár dní zvýšená vlhkosť a telefon už nenaštartujete. Motorola defy je odolný telefón, ktorý znesie vodu, prach a aj drsnejšie zaobchádzanie a preto ho so sebou nosím na cesty.
Ako navigáciu som použil už mnou overenú navigáciu Osmand+, ktorá umožnuje stiahnuť mapy offline do mobilu. V podstate som ju celý rok nepoužil a preto som bol celkom prekvapený, aké pozitívne novinky sa v aplikácii za ten rok objavili. Pre mňa bola veľmi praktická funkcia zaznamenávania trasy. Aplikácia umožňuje zaznamenávať trasu priamo na telefón, ale aj online (ukladal som dáta do Google drive). Takže ľudia mohli sledovať, kde sa práve nachádzam. Ukladanie polohy fungovalo aj na pozadí, teda aj keď som sa potreboval prepnúť do inej aplikácie, moja poloha bola stále zaznamenávaná. Osmand má špeciálny režim pre navigovanie pre cyklistov, kde sa snaží naplánovať trasu cez cyklisticke chodníky, čo momentálne na Slovensku nemá veľké využitie. Ďalej sa v cyklo režime zobrazuje aj informácia o aktuálnej rýchlosti, pri jednom zjazde z kopca som nejak zabudol brzdiť a nameral som cca 50 km/h :) Osvedčila sa mi offline navigácia, keďže pri hraniciach sa mi často stávalo, že som nemal signál a prepájalo ma do roamingu.
S jednou vecou na telefóne som mal stále problém. Schválne, uhádnete s ktorou? Áno, bola to baterka :) Keď mám pravdu povedať, pred odchodom na cestu som nemal veľa času na prípravu. Chcel som si so sebou zobrať externú batériu alebo solárnu nabíjačku, ale nestihol som si ich zabezpečiť. Baterka bola vačšinou už na večer prázdna, a to som ani nemal stále zapnutý displej, čo by mi pri navigácii dosť pomohlo. Nakoniec obidva mobily prežili aj keď miestami som už myslel, že tie náhle búrky nezvládnu :)
O cestách
Kým som sa dostal do Novej Sedlice prespal som v: Patinciach, Dudinciach, Veľkom Krtíši, Tornali, Košiciach, Snine a Novej Sedlici. Väčšinou sa mi išlo celkom dobre, ale občas začalo prituhovať. Miestami zlá infraštruktúra a arogantný vodiči prispeli k tomu, že radosť z jazdy bola preč a občas to bol boj o holý život.
Raz sa mi stalo, že som to ledva dobicykloval na veľký kopec a už som si hovoril, že si musím odpočinúť, lebo už vôbec nevládzem. Videl som, že sa v okolí pasú kozy a v tráve ležali taký maličkí hafanovia. Tí sa po mne rozbehli a začali štekať. Tak im hovorím “heš, heš špuňtovia”, ale zrazu neviem odkiaľ vybehli dalšie pastierske psy. Tieto už boli o veľkosti menšieho medveďa, tak som zrazu ani neviem odkiaľ nabral toľko energie, že som snáď vyvinul nadsvetelnú rýchlosť. Aspoň bača so dobre pobavil, lebo ked som sa otočil bol vyšklebený ako malé dieťa :) Ponaučenie: keď si myslíš že už nevládzeš v skutočnosti ešte vydržíš dosť veľa, keď máš sedem psov za chrbtom :)
Po dosiahnutí Novej Sedlice nastal čas na návrat. Kedže Nová Sedlica je už na samom východe Slovenska, musel som sa ešte odbicyklovať cca 30km k najbližšej vlakovej stanici a po 9 hodinách a vystriedaní 3 vlakov som úspešne dorazil domov :)
Na záver krátke zhrnutie: Slovensko je krásna krajina, ale na cyklistov zatiaľ veľmi nemyslí …
Odkazy:
Zápisky z cesty po Slovensku
